Slovensko má netransparentné ceny energií, ktoré nie sú podložené ekonomickou analýzou. A preto u nás platíme jedny z najvyšších cien za elektrinu v únii.
Takúto kritiku si z Bruselu vyslúžil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý kontroluje ceny energií na Slovensku. Upozornil na to portál energia.sk.
Najväčšou slabinou sú pritom podľa Európskej komisie vysoké sieťové poplatky, ktoré tvoria asi polovicu koncovej ceny elektriny.
Náš regulátor si však kritiku nepripúšťa. Úrad tvrdí, že výhrady Európskej komisie sú neobjektívne, a pracuje na tom, aby cena elektriny klesla už od budúceho roku. „Úrad podniká kroky na zníženie sieťových poplatkov aj bez upozornení Bruselu,“ odkázal jeho hovorca Miroslav Lupták.
Vysoké ceny brzdia priemysel
Faktom však je, že podľa údajov Eurostatu platia naše firmy zhruba o tretinu vyššie ceny za elektrinu, než je priemer v únii. Vláda preto tento rok musela podať pomocnú ruku košickým železiarňam U.S. Steel. Tamojší americký akcionár hrozil odchodom práve pre drahú elektrinu.
Ďalším podnikom, ktorý má vážne problémy pre vysoké náklady na energiu, je najväčšia slovenská hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom. Akcionár podniku oznámil, že ak cena elektriny neklesne, fabriku zatvorí.
Komisia teraz ukazuje prstom na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví s upozornením, aby zakročil a znížil ceny. A hoci sa nášmu regulačnému úradu kritika nepozdáva, Brusel predpokladá, že úrad prijme konkrétne opatrenia na zmenu tejto nepriaznivej situácie. „Komisia očakáva, že Slovensko sa bude riadiť odporúčaniami a ich napĺňanie bude dôsledne monitorovať,“ povedal hovorca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrej Králik.
Zložité faktúry
Na neprehľadnosť faktúr upozorňujú taktiež podnikatelia, a medzi nimi aj Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých podnikov. Štát by mal podľa neho urobiť kroky k zjednodušeniu platieb. „Odberateľ sa nevyzná vo faktúrach a ťažko sa potom určuje aj obchodná stratégia,“ zhodnotil.
Samotná elektrina pritom tvorí len približne polovicu koncovej ceny. Zvyšok tvoria už spomínané sieťové poplatky, v ktorých zákazník platí okrem iného aj podporu pre obnoviteľné zdroje energie či dotácie na výrobu elektriny z uhlia.
V prípade malých podnikov a domácností regulačný úrad určuje okrem sieťových poplatkov aj cenový strop pre samotnú komoditu. Brusel preto odporúča, aby štát prestal určovať maximálne ceny pre malé podniky, s čím regulačný úrad nesúhlasí.
Nepružný trh
Analytik však dáva za pravdu komisii. „Cenová regulácia má opodstatnenie všade tam, kde neexistuje konkurencia alebo kde cenu neurčuje dopyt a ponuka,“ zhodnotil Michal Hudec z Energy analytics s tým, že v segmente domácností i malých podnikov je dostatočná konkurencia medzi dodávateľmi.
Na druhej strane na Slovensku napriek dostatočnej ponuke na trhu zákazníci nemenia až tak často dodávateľa a ostávajú verní skôr monopolom. V roku 2011 zmenilo dodávateľa len 1,6 percenta zákazníkov medzi firmami a len 0,8 percenta domácností, čo je podľa správy z Bruselu znakom nedynamického trhu.