Prvé dva dni týždňa zaujímavé neboli. Zlato sa držalo medzi 1195 a 1200 USD a na striebre sa dial podobný príbeh, aj keď v utorok striebro mierne posilnili na 16,7 USD, avšak vrátilo sa nakoniec k hranici 16,5 USD.
Ku koncu stredajšieho obchodného dňa oba kovy oslabili – zlato sa prepadlo k 1185 USD a striebro k 16,1 USD. Vo štvrtok sa časť dňa neobchodovalo a zlato i striebro ostali na týchto úrovniach. V piatok oba kovy opätovne klesli.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1168,5 USD, čo bolo o 33,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 15,58 USD, čo bolo o 0,86 USD viac ako minulý týždeň.
Pomer ceny zlata a striebra bol úrovni 75 čo znamená, že tento týždeň sa opäť darilo relatívne viac zlatu. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 162,79. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 68,40.
Spočiatku neboli cenové pohyby tento týždeň veľmi zaujímavé. Kovy reagovali na ekonomické správy hlavne z USA len mierne. Jediný väčší prepad bol v štvrtok počas obchodovania na ázijských trhoch a skôr to vyzeralo na to, že niekto mal záujem o stlačenie ceny dole, než by cena reagovala na nejaké ekonomické správy.
Rovnako k pokojnému vývoju prispel aj deň vďakyvzdania v USA vo štvrtok. Zároveň sa zdá, že trhy očakávajú nedeľný výsledok referenda vo Švajčiarsku, kde sa rozhoduje o tom, či švajčiarska centrálna banka bude donútená doviesť všetko zlato späť do krajiny a zároveň či bude musieť držať 20 % svojich rezerv v zlate.
Na fyzickom trhu so zlatom to však vrie. Svedčí o tom negatívna GOFO (gold forward rate) úroková miera, ktorá sa aj tento týždeň správala tak, ako už veľmi dávno nie. Negatívna GOFO znamená, že investori majú možnosť predať svoje zlato a získať ho späť o niekoľko mesiacov za nižšiu cenu (diskont v podobe GOFO) a medzitým získané prostriedky investovať napr. do dlhopisov a zároveň ušetriť poplatky za skladovanie.
Ideálny obchod, ktorý sa však pravdepodobne nedá zrealizovať, vzhľadom na klesajúcu úrokovú mieru, ktorá indikuje neochotu vlastníkov zlata tento obchod zrealizovať. V piatok sa oproti minulému týždňu GOFO úroková miera skoro dvojnásobne prepadla a bola negatívna na mesačnej (-0,493), dvoj (-0,363), troj (-0,256) a dokonca aj na šesť mesačnej úrovni (-0,103). Je to predzvesť niečoho zásadného na trhu s drahými kovmi?
Zatiaľ to tak nevyzerá, ale každopádne to naznačuje, že súčasné ceny sú pre niektorých obchodníkov – pravdepodobne Čínu a Indiu – priam magické a za súčasných podmienok zháňajú každú jednu dostupnú fyzickú tehlu zlata. Zároveň môžeme povedať, že trh by uniesol určite i vyššie ceny minimálne v okolí 1250 – 1300 USD. Čo sa týka striebra, tu je príbeh stále iný a je pravdepodobné, že v pomere k zlatu sa striebro prepadne až k hranici 1 ku 80. Striebro by zároveň pokojne znieslo i ceny pod 15 USD. Ako to však bude, sa len uvidí.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
India prekvapila
V blogosfére neostal kameň na kameni potom, čo Holandsko doviezlo tajne 122 ton zlata z USA. Hlavnou otázkou, ktorú si komunita pokladala bolo to, že ako je možné, že sa Holandsku podarilo doviesť toľko zlata a Nemecko bolo schopné minulý rok doviesť len 5 ton z USA.
Nuž natíska sa odpoveď, že preto, lebo Holandsko naozaj chcelo doviesť svoje zlato a Nemecko jednoducho zatiaľ nie. Zároveň to však svedčí aj o tom, že zlato v americkom FEDe naozaj je a jeho trezory prázdne nie sú. O tom, či FED intervenuje prostredníctvom bánk na trhu so zlatom a používa pritom svoje rezervy, je už na diskusiu.
Okrem Holanďanov, Švajčiarov a Nemcov o návrate národného zlata začali špekulovať aj vo Francúzsku. Nikto iný ako národniari Le Penovci. Otázka znie, kto by si po politickej stránke mohol vziať túto tému do vienka aj na Slovensku. Kandidátov a nových strán je na to dosť.
Nemecká Deutche Bank nám nedávno možno poodkryla tajomstvo toho, koľko zlata nakupuje čínska vláda. Vo svojej správe o švajčiarskom referende totiž uvádza, že si nemyslí, že prípadné áno v referende bude mať dlhodobý vplyv na cenu zlata. A to vzhľadom na to, že s cenou nezakývali ani pravidelné nákupy zlata Čínskou centrálnou bankou v objeme 500 ton ročne. Oficiálne rezervy Číny by tak mohli byť vysoko nad číslo 1054 ton.
Vyzerá to, že za dopytom po fyzickom kove pri týchto cenách nestojí len Čína ale i India. Podľa prvých indikátorov, by aj v novembri mohla doviesť viac ako 100 ton zlata. Sezóna festivalov, kedy Indovia tradične kupujú zlato ako dar, už síce skončila, ale vyzerá to, že to bola reakcia na minulotýždňové avizované ďalšie zaťaženie dovozu zlata do krajiny zo strany centrálnej banky. Obchodníci sa týmto spôsobom asi pred zásobovali.
To môže byť i dôvod nevídaného stresu na fyzickom trhu v Londýne. Nakoniec však India prekvapila všetkých. Bez akéhokoľvek vysvetlenia a dokonca na prekvapenie mnohých analytikov vláda v piatok zrušila pravidlo 80:20, t.j. povinného 20% vývozu zlata.
A na záver už len perlička. Zlato počas tohto týždňa vyletelo podľa niektorých údajov až na úroveň 1467 USD behom pár minút. Niektorí boli nadšení, avšak vyzerá to na chybu v burzovom systéme. Na vyššie ceny drahých kovov si treba ešte počkať a možno prehryznúť niektoré cenové poklesy.