Rozpadajúce sa továrne v Grécku ponúkajú pestré zátišia. Od pohľadov na tlejúce balíky s bavlnou v opustených textilkách, cez prázdne obilné silá až k nedokončeným príbehom účtovných kníh, sejfov a firemných večierkov. Grécko je bohaté na fabriky duchov. Niektoré položila dlhotrvajúca kríza posledných rokov, mnohé sa však začali dusiť už skôr.
Grécko bolo vždy skôr agrárnou krajinou a priemysel je aj dnes na okraji záujmu. Tvorí len okolo 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo je oproti západným krajinám málo. Nebolo to tak ale vždy.
"Krajina mala v roku 1970 asi tridsať percent HDP z priemyslu, čo bolo pomerne málo na ekonomiku typu Grécka. Začalo sa to ale postupne zvyšovať," hovorí český ekonóm Pavel Kohout.
Krajina trpela nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a kládla právno-byrokratické prekážky podnikania. To však nebol hlavný dôvod, prečo bol priemysel zdecimovaný už pri zrode.
Veľkou ranou rozvoju priemyslu uštedrila v 80. a 90. rokoch minulého storočia extrémne populistická vláda Andreasa Papandrea. "Rozhodla sa, že zvýši životnú úroveň obyvateľov bez ohľadu na dôsledky pre ďalšie generácie a začala sa mohutne zadlžovať," vysvetľuje Kohout.
V tej dobe sa dlh Grécka k HDP zvýšil zo 22,9 percenta na 112,2 percenta. Krajiny si žila nad pomery. Lenže ruka v ruke s tým rástli mzdy (najmä v štátnom sektore), pracovná sila prestala byť lacná a Grécko strácalo konkurencieschopnosť. "Najväčším snom každého študenta bolo získať dobrú prácu v štátnom úrade," dodáva Kohout.
Na úpadku priemyslu sa podľa ekonóma podpísal aj vstup krajiny do Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré bolo predchodcom EÚ.
"Grécko si veľmi zručne vyrokovalo dotácie, ktoré boli zhruba na štvornásobku toho, na čo by malo mať v skutočnosti nárok," vysvetľuje Kohout.
Priemysel teda pochovali aj dotácie, ktoré smerovali do poľnohospodárstva. Industrializácia začala spomaľovať a mnoho priemyselných podnikov to neustálo. O tom sa môžete presvedčiť vo fotogalérii.
Svoje krízy si prežili aj Nemecko, Taliansko alebo Francúzsko, ktoré sú tradičnými priemyselnými krajinami. Keďže však mal v týchto krajinách priemysel silný základ, siahajúci až do 19. storočia, boli odolnejšie voči rastu nákladov aj miezd. Grécku tradície v tomto odbore chýbali.