„Snažte sa robiť veci najlepšie na svete a svet si vyšliape cestičku k vašim dverám,“ presviedčal ľudí okolo seba Tomáš Baťa. Podnikateľ telom aj dušou to nehovoril len tak. Spolu s nevlastným bratom Jánom Antonínom vybudoval z rodinnej firmy podnikateľský kolos, ktorý dodnes pozná celý svet.
Geniálne nápady v núdzi
Počiatky však neboli vôbec ľahké. „Sám som nakupoval materiál, sám som ho narezal alebo strihal, sám rozdelil medzi robotníkov, sám prijal a skontroloval pár po páre, sám vyplatil robotníkov...,“ spomínal na ťažké začiatky Tomáš Baťa. Kým rozbehol vlastnú firmu, niekoľkokrát narazil na problémy. Len čo sa mu podarilo zbaviť všetkých dlhov, prišila ďalšia pohroma. Krach rakúskej firmy Koditsch poznamenal obuvníkov, ktorí v nej mali uložené zmenky. Nedostatok kapitálu však Baťa využil vo svoj prospech a postaral sa o vytvorenie fenoménu topánok nazývaných „baťovky“. Baťa totiž namiesto kožených topánok začal vyrábať lacnejšie – plátenné, s koženou podrážkou. Úspech znásobila reklama.
Podnikateľský inštinkt Baťu sa najvýraznejšie ukazoval práve vo vypätých situáciách. Keď po prvej svetovej vojne klesli podniku zákazky od armády a sklady boli preplnené, znížil cenu výrobkov o polovicu a o 40 percent krátil aj výplaty zamestnancov. Na druhej strane, svojim ľuďom vytvoril sociálny systém, ktorý nikde vo svete nemal obdobu. Zamestnanci sa povinne vzdelávali, dostávali domčeky a aj podiel zo zisku podniku.
Nadšenie z USA
Tomáš sa inšpiroval aj ročným pobytom v Spojených štátoch. Aj preto podľa vzoru Henryho Forda zaviedol pásovú výrobu, ktorá umožnila ďalšie zníženie cien. Jeho nadšenie z USA sa najvýraznejšie prejavilo v architektúre. Podľa vzoru amerických ulíc zorganizoval aj usporiadanie továrne v Zlíne. Dodnes sú kultové jeho cenovky. Aby cena vyzerala lepšie, namiesto celého čísla používal sumu zakončenú deviatkou.
Koncom 20. rokov minulého storočia Baťa ťahal celú ekonomiku Československa. Na exporte sa firma podieľala viac než polovicou. Bolo jasné, že krajina bude pre Baťovcov malá. Preto začali vytvárať satelitné mestečká mimo krajiny. Prvé z nich vzniklo vo švajčiarskom Möhline. A práve to sa stalo osudné pre Tomáša. V roku 1932 zomiera pri leteckom nešťastí ako 56-ročný.
Ešte väčšia expanzia
Podnik stratou zakladateľa neutrpel. Práve naopak. Na čelo podniku prichádza Jan Antonín Baťa, nevlastný brat Tomáša. Toho si zakladateľ podniku vychovával ako nástupcu už od jeho desiatich rokov. Pod Janovým vedením podnik expanduje, nie len územne, ale aj naprieč odvetviami. K topánkam sa postupne pridáva výroba pneumatík, lietadiel, bicyklov či hračiek.
Jan Antonín bol vizionárom, o čom presvedčil aj v diele Budujeme štát pre 40 000 000 ľudí. V jeho rámci plánoval prepojiť vtedajšiu republiku od Chebu cez Žilinu až po Chust (dnes na Ukrajine) diaľnicou. Obdobné plány mal aj v lodnej doprave, dodnes je napríklad funkčný Baťov kanál.
Úspešne rozbehnutý podnik zastavila druhá svetová vojna. V marci 1939 odchádza Jan Antonín do Ameriky, keďže je však synom Tomáš obvinený z kolaborácie s Nemcami, musí opustiť krajinu. Skončí v Brazílii. To už Baťovci prišli v rámci povojnového usporiadania o podnik, ktorý bol znárodnený. Sám Jan bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za to, že sa verejne neprihlásil do boja proti nacistom. V Česku bol rehabilitovaný v roku 2007, u nás až tento rok.