Zdá sa, že eurozóna má najhoršie za sebou a jej ekonomika pomaly naberá na sile. Popredné ekonomické inštitúty odhadujú, že tempo rastu eurozóny sa v prvom štvrťroku tohto roka zdvojnásobilo.
Ťažiť z toho bude aj Slovensko. Rast ekonomickej aktivity v eurozóne a špeciálne v Nemecku ako nášmu hlavému obchodnému partnerovi pomôže aj nášmu rastu a ďalšej akcelerácii.
Verí nám aj Medzinárodný menový fond. Ten odhaduje, že rast ekonomiky na Slovensku by mal v tomto roku výrazne zrýchliť na 2,3 percenta z vlaňajších 0,9 percenta.
Eurozóne pomohli investície a mierna zima
Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa v prvých troch mesiacoch zvýšil o 0,4 percenta, predpokladajú nemecký ekonomický inštitút Ifo, francúzsky štatistický a ekonomický inštitút Insee a taliansky štatistický úrad Istat. "Oživenie sa presadzuje na širokom fronte, vo všetkých oblastiach ekonomiky a vo veľkej väčšine z 18 členských štátov," uvádza sa v správe inštitútov.
Podľa Stanislava Pánisa z J&T Banky k tomu prispela aj nízka porovnávacia báza voči prvému štvrťroku 2013, kedy ekonomika klesla o 1,2 percenta medziročne v dôsledku negatívnych dopadov dlhovej krízy.
Eurozóne prispela aj mierna zima, ktorá mala pozitívny vplyv na stavebníctvo. Veria nám aj medzinárodné finančné trhy. "obavy z rozpadu eurozóny výrazne poklesli, obnovuje sa dôvera ekonomických subjektov a klesá ich skepsa, čo by sa malo postupne prejaviť v raste investícií a zlepšení sa spotreby domácností," dodáva Pánis.
Motorom rastu na začiatku roka boli investície. "Dôvodom je rozširovanie kapacít po ich výraznom obmedzení počas finančnej krízy," uviedli inštitúty. Súkromná spotreba sa však bude oživovať len pomaly. Príčinami sú pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť a len pomalý nárast disponibilných príjmov domácností.
Rizikom je deflácia a nezamestnanosť
Eurozóna sa však musí mať na pozore. Nepríjemnosti jej môže spôsobiť hrozba deflácia a vysoká nezamestnanosť najmä v periférii eurozóny. Ekonomiku môže pribrzdiť aj proces oddlžovania a silné euro a nedokončené hospodárske reformy.