Ruská vojenská akcia na Kryme vyvolala reakciu západu vo forme sankcií. Európa a USA vyhlásili menové sankcie proti 21 ruským a ukrajinským činiteľom. Do zoznamu boli zaradení napríklad niektorí vedúci funkcionári ruského parlamentu a niekoľko veliteľov armády. Ľudia na zozname majú zákaz cestovať na územie Únie a Spojených štátov a majú zmrazené bankové kontá. Británia zrušila účasť na spoločnom námornom cvičení a tiež návštevu lode britského vojenského námorníctva v Rusku. Londýn tiež pozastavil vývoz vojenského materiálu do Ruska, ktorý by mohol byť použitý proti Ukrajine.
K sankciám sa dokonca pridalo aj Japonsko ako verný spojenec USA. Jeho sankcie zahrňujú prerušenie rozhovorov o uvoľnení vízovej povinnosti medzi Japonskom a Ruskom i plánovaných rokovaní o investíciách, kozme a armáde.
V Európe sa však začína pošuškávať,komu sankcie ublížia viac. Strach z Krymskej krízy a zo sankcií uvalených na Rusko majú v Nemecku. Tamojší predstavitelia najväčších nemeckých firiem sa obávajú ich dopadu na nemeckú ekonomiku. Poukázali na to, že partnerstvo Ruska a Nemecka prinieslo do Európy pokoj a sankcie môžu túto situáciu ohroziť.
Ohrozenia domácej ekonomiky sa obáva aj Slovensko. Vláda si dala vypracovať analýzu, podľa ktorej by sankcie voči Rusku výrazne poškodili našu ekonomiku. Viac sa dočítate tu.
V Téme týždňa sme sa analytikov pýtali, ako vnímajú doteraz uvalené sankcie na Rusko. Zároveň nás zaujímalo, či môže tento druh sankcií reálne ohroziť ekonomiku Slovenska a ako ich pocítia bežní Slováci.
Aký dopad budú mať sankcie na ekonomiku Slovenska. Ako to môžu pocítiť Slováci?
Peter Bukov
Capital Markets
US Steel, anorganický priemysel, prípadne celulózky - teda hlavne spracovatelia nerastných surovín môžu mať problém. Konkrétne dopady ale musia byť kvantifikované zvlášť po jednom, bežní Slováci by to nemali výraznejšie pocítiť.
Katarína Obická
Patria Direct
Vzhľadom na to, že Rusko nepatrí medzi najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska, sankcie, ktoré na neho uvalili Európska únia a ďalšie krajiny, by nemali mať výraznejší dopad na ekonomiku Slovenska. V roku 2013 sme do Ruska exportovali iba okolo 4% našej produkcie a dovoz v tom istom roku tvoril približne len 10% z celkového importu Slovenska. Faktom tak zostáva, že našim najväčším obchodným partnerom sú predovšetkým krajiny Európskej únie. V súčasnej situácii nízkeho rastu sa však ráta každé percento.
Pokiaľ by sa ale Rusko rozhodlo udrieť na citlivé miesta a využilo by fakt, že väčšinu jeho exportu na Slovensko tvoria energie, mohlo by to mať negatívne následky. Ich miera by závisela od konkrétnych opatrení.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Doteraz oznámené sankcie Západu v podobe zákazu vstupu a zmrazenia účtov pre zopár predstaviteľov Ruska a Krymu sú len symbolickým aktom. Nijako nepoškodia ruskú ekonomiku a ich vplyv na svetovú ekonomiku a medzinárodný obchod je nulový. Západ a najmä EÚ si uvedomujú, že ak by zaviedli prísnejšie ekonomické sankcie, napríklad v podobe obmedzenia dovozu energií z Ruska, sami by si pod sebou podpílili konár. Riskovali by výrazne spomalenie rastu či dokonca recesiu, a rast cien energií či potravín, na čo nie sú pripravení. Necelá tretina plynovým importov Európy je totiž z Ruska. Navyše, mnohé krajiny ako napríklad Nemecko majú mimoriadne dobré obchodné vzťahy s Moskvou. Zhruba 6200 nemeckých firiem vyviezlo tovar za 36 miliárd eur do Ruska v minulom roku. Budú preto existovať tlaky z ich podnikateľských kruhov EÚ, aby žiadne obmedzenia nepadali, inak by riskovali „bumerangový efekt“ v podobe odplaty ruskej strany. Aj preto už teraz vidno, že predstavitelia EÚ sa nevedia dohodnúť na prísnejších sankciách napriek jasným politickým deklaráciám o potrestaní Moskvy.