Hrivna výrazne oslabila a ľudia vyberajú z bankomatov veľké množstvo peňazí. Ekonómovia sa obávajú, že ak sa situácia nezlepší, môže krajina ešte tento rok skrachovať.
Ľudia hrivne neveria a predávajú ju, čo ju ďalej oslabuje. "Volajú mi priatelia a pýtajú sa, čo majú robiť so svojimi peniazmi," hovorí Jurij Kuchtanyč, ktorý v Česku pracuje ako analytik spoločnosti Wood & Company. "Radím im, aby ich nechali v banke, pretože tá má medzinárodných vlastníkov," dodáva.
Ukrajinci sú však nervózni a snažia sa k svojim peniazom dostať. "Vo veľkom vyberajú z bankomatov," potvrdila Ingrid Krenn-Ditzová, hovorkyňa Raiffeisenbank International.
Niekoľko bánk kvôli protestom v posledných dňoch ani neotvorilo, napríklad Sberbank dočasne uzavrela tri kyjevskej pobočky.
Dosť sa tiež zhoršila dôvera investorov, ktorí držia ukrajinské dlhopisy. Zbavujú sa ich, čo vláde komplikuje splácanie dlhu. Demonštrácie tak znamenajú ešte väčšiu záťaž pre ekonomiku, ktorá je v posledných dvoch desaťročiach vo veľmi zlom stave.
Európska únia pomoc podmienila tvrdými reformami
Na bežné hospodárenie si musí Ukrajina dlhodobo požičiavať v zahraničí. "Vláda je permanentne nútená jednať o zahraničnej pomoci. A to buď s tandemom Medzinárodný menový fond a EÚ, alebo s Ruskom," opisuje ekonóm Era Poštovní spořirelny Jan Bureš.
Do roka bude krajina potrebovať približne 70 miliárd dolárov. Jej devízové rezervy pritom dosahujú len necelých 18 miliárd. Bez pomoci tak reálne hrozí, že Ukrajina nebude schopná svoje záväzky splatiť.
EÚ však svoju pomoc podmienila tvrdými reformami a ďalším oslabením národnej meny, ktoré by pomohlo exportérom. Zároveň by však významne zdražel dovoz.
Krajina je pritom silne závislá na dovoze zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. EÚ tiež požaduje obmedzenie pomoci domácnostiam nakupujúcim plyn, ktorou si vláda kupuje ich politickú podporu.
"Ak budú boje v uliciach pokračovať ďalšie tri alebo štyri mesiace, môže Ukrajina dokonca skrachovať. V júni má totiž splatiť ďalšiu veľkú časť dlhu. Rusko ani EÚ nebudú ochotné poslať peniaze niekam, kde nie je funkčná vláda," myslí si Jurij Kuchtanyč.
Aj keby sa situáciu podarilo upokojiť, finanční odborníci odhadujú, že pravdepodobnosť štátneho krachu v priebehu nasledujúceho roka dosahuje 60 percent.
Ukrajinská ekonomika trpí svojím jednostranným zameraním. Je plne závislá na hutníckom priemysle a oceliarstve. "Primárna bola vždy ťažba nerastných surovín a poľnohospodárstvo. Preto sa ani transformácia na trhovú ekonomiku nepodarila," vysvetlil ekonóm Home Credit Michal Kozub.
Nádeje na oživenie uťala ekonomická kríza, ktorá silne zasiahla aj hutnícky priemysel. Priemysel sa tiež stretáva s poklesom cien ocele, ktorá je jedným z hlavných ukrajinských exportných artiklov. "Problémy môžeme hľadať aj na strane skorumpovaných politikov a mizerných inštitúcií," myslí si ekonóm Raiffeisenbank Michal Brožka.
Varuje aj S&P
Pred nebezpečenstvom krachu varovala najnovšie agentúra Standard & Poor 's, ktorá v piatok druhýkrát za tri týždne znížila úverové hodnotenie Ukrajiny, a to o jeden stupeň na stupeň CCC. S podradným hodnotením naďalej spojené riziko jeho ďalšieho znižovania. Ako dôvod agentúra uviedla výrazné zhoršenie politickej situácie v krajine a rastúce riziko bankrotu. Informovali o tom agentúra Reuters a portál RTTNews.
"Politická situácia na Ukrajine zvyšuje neistotu v súvislosti s pokračovaním finančnej pomoci z Ruska v priebehu tohto roka a zároveň zvyšuje riziko, čo sa týka schopností vlády plniť dlhovú službu," uviedla S&P. Okrem toho dodala, že súčasná situácia výrazne zvyšuje pravdepodobnosť nútenej devalvácie ukrajinskej meny.
Podľa S&P bude Ukrajina čeliť riziku štátneho bankrotu, ak sa politická a ekonomická situácia podstatne nezlepší. Agentúra upozornila, že rating môže opätovne znížiť, ak politické otrasy ešte viac obmedzia možnosti vlády pri plnení dlhovej služby alebo, ak Ukrajina nezíska očakávanú finančnú pomoc z Ruska či z iného zdroja