Spotrebiteľské ceny na Slovensku vo februári tohto roku podľa najnovších údajov Štatistického úradu medziročne aj medzimesačne klesli, a to zhodne o 0,1 percenta. Krajina sa tak podľa ekonomických analytikov ocitla prvýkrát v histórii v deflácii. Slovensko tak má prvé skúsenosti so strašiakom, ktorého sa obáva celá eurozóna na čele s ECB. Deflácia by totiž mohla mať katastrofálne následky na proces ekonomického oživenia v eurozóne a vo svete.
K februárovému poklesu prispeli podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka najmä znižujúce sa ceny potravín a nealkoholických nápojov. "V porovnaní s januárom sa znížili o 0,3 percenta," vyčíslil. Ceny potravín pritom podľa jeho slov klesali aj po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov, a to o 0,5 percenta. Lacnela najmä zelenina, mäso, oleje a tuky. "Naopak, medzimesačne rástli najmä ceny pečiva a obilnín," doplnil Koršňák.
Dopad na ekonomiku
Podľa analytika spoločnosti Home Credit Slovakia Michala Kozuba sa síce ceny vo februári znížili o jednu desatinu percenta, ide ale zatiaľ iba o nepatrný pokles. Bežný spotrebiteľ ho pri svojich nákupoch nezaznamená. "Napriek tomu ale nie je jasné, ako na túto zmenu bude reagovať ekonomika," upozornil. Zatiaľ čo iné krajiny ako napríklad Česká republika sa jej obávali, ďalšie krajiny s defláciou podľa Kozuba žijú bez zásadných obáv.
Krátkodobú miernu defláciu, ťahanú poklesom cien energií, nevníma Stanislav Pánis z J&T Banky ako zásadný problém. "Nízka inflácia však môže mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu," dodáva.
Nízka inflácia môže ohroziť príjmy štátneho rozpočtu. Na snímke minister financií Peter Kažimír.
Koršňák pritom odhaduje, že vývoj cien sa bude pohybovať na hrane deflácie aj v nasledujúcich mesiacoch. "Mierne zrýchlenie očakávame najskôr v druhej polovici roka, a to v prípade citeľnejšieho oživenia domácej spotreby," avizoval analytik. Rizikom však môžu byť ceny ropy. V prípade vystupňovania napätia na Ukrajine a uvalenia ekonomických sankcií na Rusko s dopadom na vývoz ruskej ropy a plynu je pravdepodobné, že cena ropy na svetových trhoch vzrastie. "V takom prípade je možné očakávať, že aj slovenská inflácia by sa mohla výraznejšie odlepiť od nuly o niečo skôr," dodal Koršňák.
Deflácia ohrozuje celú eurozónu
Rast cien v eurozóne sa pohybuje pod psychologickou hranicou jedného percenta. Inflácia v eurozóne je dokonca aktuálne nižšia ako v Japonsku. Medzi investormi tak rastie presvedčenie, že eurozóna reálne balansuje nad priepasťou deflácie. Slovensko už do deflácie padlo.
K veľmi slabým inflačným tlakom vedie v prvom rade silné euro, ktoré sa pohybuje na dvojročných maximách. Jedným z dôvodov pre rast eura je rozdiel v úrokových sadzbách medzi USA a eurozónou. Európske banky kontinuálne splácajú núdzovú pomoc LTRO, ktorú predtým dostali od ECB, a znižujú tak množstvo dostupných peňazí na medzibankovom trhu.
Pánis nepredpokladá, že by sa eurozóna mohla dostať do deflácie, aj keď rast spotrebiteľských cien bude v tomto aj budúcom roku výrazne pod cieľom ECB blízko ale do dvoch percent.
Tlačenie peňazí
ECB sa v minulosti vyjadrila, že ak deflačná hrozba pretrvá, bude veľmi rázne konať. Centrálna banka má na výber teraz z niekoľkých možností. Ďalšie zníženie úrokových sadzieb z 0,25% na 0,10%, nastolenie záporných depozitných sadzieb či ukončenie sterilizácie nákupu vládnych dlhopisov, a teda efektívneho zavedenia programu tlače peňazí - QE.
"Problémom eurozóny je predovšetkým úverová kontrakcia, teda monetárna deflácia, keď medziročne klesá objem poskytnutých úverov. S týmto trendom sa bude ťažšie dosahovať rýchlejší ekonomický rast," vysvetluje Panis.
Hrozí nám osud Japonska?
Súčasná situácia v eurozóne sa podobá Japonsku tesne pred začiatkom ťažkého boja s defláciou. Japonsko, tretia najväčšia ekonomika sveta, bojuje s defláciou už takmer dve desaťročia. Inflácia začala rásť len nedávno po tom, ako krajina pristúpila k agresívnym monetárnym stimulom.
Po skončení finančnej krízy museli japonské banky reštrukturalizovať a znížiť objem ich aktív a zosekať úvery pre korporácie, čo sa negatívne prejavilo v ich účtovnej súvahe. Firmy museli znížiť náklady a tiež reštrukturalizovať. To následne viedlo k deflácii.
Aj keď podľa ECB nie je hrozba deflácie v eurozóne nijako obrovská, väčšina analytikov a trhu si myslí opak. ECB podľa nich podceňuje nebezpečenstvo v podobe deflácie a eurozóne hrozí podobná deflačná špirála, v akej sa ocitlo Japonsko na konci 90. rokov.