Ak sa v Európe v blízkej dobe nezvýši dopyt, môže to podľa odborníkov ovplyvniť obnovu hospodárstva eurozóny. Doterajší rast na akciových trhoch by bol tým pádom založený na falošných predpokladoch, uvádza portál CNBC.
"Čelíme novému problému, a to globálnemu poklesu dopytu. Doterajší rast ekonomík bol ťahaný najmä vierou vo výsledky šetriacich opatrení, prehláseniami Európskej centrálnej banky, v ktorých tvrdila, že spraví všetko pre to, aby rast podporila, a vznikom bankovej únie, ktorá by stabilizovala bankový sektor. Všetky tieto veci sú už však minulosťou," povedal Satyajit Das, známy ekonóm a autor knihy "Extrémne peniaze".
Na dopyt negatívne vplývajú obavy ohľadne poskytnutia finančnej pomoci Portugalsku a Írsku a možného ďalšieho zníženia gréckeho dlhu. Podľa Juliana Callowa z Barclays bude Grécko ešte dlhú dobu krajinám eurozóny robiť vrásky. Podľa európskych analytikov je pre podporu rastu ekonomík dôležité, aby sa každá krajina pozerala aj za svoje hranice a neriešila len vlastné hospodárske problémy, týka sa to podľa Callowa najmä Nemecka (na snímke kancelárka Angela Merkelová).
Medzi Európanmi je však stále dostatok optimizmu ohľadne skončenia recesie. Podľa Patricka Leglanda zo Societe Generale sa však až v najbližších dvoch kvartáloch ukáže, či pozitívne čísla skutočne znamenajú, že Európa krízu prekonala a je na ceste k stabilnému rastu, uviedol ďalej portál CNBC.