Otázka odstúpenia Holandska z eurozóny naberá na sile. Z politických radov sa totiž čoraz častejšie ozývajú hlasy, že by krajine bolo oveľa lepšie, keby žila mimo právomocí Európskej únie. „Hlasovanie za euro znamená obetovať náš vlastný bankový systém finančnej podpore iným členským štátom. Ak zahlasujeme proti, finančné prostriedky nám zostanú,“ vyhlásil Wouter Bos, bývalý predseda vlády. Zároveň apeluje na samotných občanov, ktorí podľa neho majú právo vyjadriť svoj názor v referende.
Koalícia zmietla návrh zo stola
Problematika odchodu neostala len pri vyhláseniach v médiách. Dostala sa aj do parlamentu. „Na zvolanie debaty o prípadnom výstupe bolo potrebných 40-tisíc podpisov, s ktorých získaním nebol problém. Dokopy sa ich podarilo získať vyše 100-tisíc, z čoho usudzujem, že vôľa vyčleniť sa je značná,“ konštatuje Lukáš Lóci, analytik Capital Markets. Návrh však parlamentom neprešiel. Na to, aby bolo referendum automaticky zvolané, je potrebných 300-tisíc podpisov, ktoré sa zatiaľ nepodarilo zozbierať.
Návrh na zvolanie referenda navyše brzdí súčasná koalícia, ktorá mu nie je veľmi naklonená. Holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem zmietol návrh zo stola:„Holandsko je hospodárskym motorom Európy. Väčšinu našich peňazí získavame vďaka obchodu s krajinami únie.
Holandsko má preto veľký záujem o vytvorenie jednotného trhu,“ povedal pre médiá.
Najväčšími zástancami odchodu je pritom ľavicová populistická strana Socialist Party a Party of Freedom. Práve tieto strany by mali uspieť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Verejná mienka je naštrbená
O možnom odstúpení sa rozprúdila ostrá polemika aj medzi samotnými občanmi. Výskum verejnej mienky Maurice de Hond hovorí o tom, že návrh by podporilo až 55 percent Holanďanov v prípade, ak sa preukáže, že povedie k vytváraniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Väčšine navyše prekážajú pomocné balíčky v reakcii na finančnú krízu v členských štátoch únie a protestujú proti tomu, aby sa na ne museli skladať. Jiří Cihlář, analytik Next Finance, si však myslí, že tieto nálady sú iba dočasné. „Ak sa južným krajinám, ktoré boli odkázané na pomoc, začne dariť, Holanďania zabudnú na myšlienku odchodu,“ tvrdí Cihlář. Dodáva však, že v hre je aj ďalší scenár.
„Ak sa bude kríza predlžovať, je možné, že príklad Holandska budú nasledovať aj iné štáty, ktoré sa budú týmto spôsobom chcieť ubrániť,“ konštatuje. Zástancovia odchodu z eurozóny, ľudovo nazývaného Nexit, tvrdia, že ročne by krajina ušetrila až 20 miliárd eur.