Cyperské strany ponúkajú ako riešenie pre eurozónu nový Investičný fond solidarity. Myslíte si, že budú mať šancu pred Euroskupinou uspieť?
Investičný fond solidarity je podľa mňa len posledná zúfalá snaha vyhnúť sa požiadavkám zavedenia poplatku na sporiace vklady. Fond by mal zahŕňať aktíva z penzijných fondov aj z nehnuteľností vlastnených cirkvou a štátom, a pracovať na základe vydávania dlhopisov. To znamená, že tieto dlhopisy by mali byť splatené z príjmov, ktoré by mohli vzniknúť napríklad z budúcich ziskov z ťažby plynu. Pravdou však je, že rozsah a časový harmonogram pre tieto príjmy sú veľkou neznámou. Dokonca aj keď vznikne nový fond, domnievam sa, že Euroskupina bude zvažovať, či dlhopisy nepodmieni garanciami zo strany verejného sektora, a že ich i tak nebude považovať za plnú náhradu za zdanenie sporiacich účtov.
Podľa vlády by však penzijné fondy mali byť významnou zložkou fondu solidarity.
Dôchodkové fondy štátnych spoločností podľa mňa nepostačia na to, aby sa pomocou nich rekapitalizovali banky. Okrem toho, ak štát vydá dlhopisy penzijných fondov, bude sa to považovať za navýšenie verejného dlhu, s čím zjavne nebude súhlasiť Euroskupina. Nezvyšovanie dlhu bolo totiž jednou z podmienok pomoci. Už teraz je však zrejmé, že banky sú pod tlakom. Európska centrálna banka už stanovila termín na dosiahnutie dohody s Trojkou do utorka, po ktorom prestane banky financovať. Práve vtedy sa majú banky znovu otvoriť, čo pri očakávanom nápore klientov môže byť pre ne kolabujúce.
Cyprus rokuje aj s Ruskom. Aké môžu byť jeho hlavné požiadavky?
Je pravdepodobné, že Rusko bude mať záujem o niektoré z aktív fondu solidarity. Pre Rusko je však už rizikom dávať ďalšie peniaze Cypru bez toho, aby získalo veľmi hodnotné a konkrétne zisky. Ak Cyprus použije schému vytvorenia "zlej" banky, aby sa vyzlieklo z nesplácania zlých aktív z problémových inštitúcií a zlúčilo ich, môže mať ruská strana záujem o kúpu bánk. No takmer všetky hlavné ruské banky s výnimkou Vnešekonombank už potvrdili, že o to nemajú záujem. Získanie práva na ťažbu zemného plynu by mohlo byť zaujímavé pre Rusko, ale stále nie je jasné, aké veľké sú zásoby, a jasná nie je ani výrobná kapacita vzhľadom na stav infraštruktúry. Samozrejme, Európska únia by bola nešťastná, ak by Rusko získalo kontrolu nad tým, vďaka čomu by ona aj Cyprus mohli v budúcnosti znížiť závislosť od Ruska. Okrem toho, sú tu aj teritoriálne spory, ktoré záležitosť môžu ešte skomplikovať, hlavne ak hovoríme o Turecku a jeho bábkovom štáte Severný Cyprus.
Zatiaľ sa hovorí o tom, že Rusko by mohlo prispieť sumou šiestich miliárd eur. Čo by za to mohlo dostať?
Priestor na novú námornú základňu v Stredozemnom mori. Rusko v posledných rokoch využívalo doslova exkluzívne základňu v Sýrii, čo by však bolo problematické, ak by sa tam začala občianska vojna. Lenže na Cypre má zatiaľ práva na tamojšiu základňu stále Veľká Británia.
Takže aké východisku vlastne má Cyprus?
I tak sa zrejme nakoniec nevyhne nejakej dani či poplatku na sporiace vklady, ak chce pomoc od Trojky vyrokovať a zabezpečiť likviditu pre banky, keď sa znovu otvoria. Drobných sporiteľov musí ochrániť, ale bude potrebné uvaliť spomínanú daň či poplatok na veľké zahraničné vklady, a to aj napriek negatívnym dôsledkom pre budúcnosť Cypru ako offshore krajiny a statusu daňového raja. Je to však jediný spôsob, ako sa vyhnúť kolapsu bankového systému, odlevu kapitálu, devastácie domácej ekonomiky, neschopnosti krajiny vyplatiť svoje staré dlhy splatné v júni či prípadnému výstupu z eurozóny. Pretože to by znamenalo odlev aj toho zostatku úspor, ktorý na Cypre ešte je.
Slávka Boldocká