Že sú peniaze jednou z najšpinavších vecí na svete, sa už vie veľmi dlho. Z výskumu, ktorého výsledky zverejnila spoločnosť MasterCard však vyplynulo, že napriek presvedčeniu, že hotovosť, bankovky alebo mince sú nehygienické a špinavé, si ruky po použití hotovosti umyje len každý piaty.
Horšie ako MHD
Štúdia zahŕňajúca viac ako 9 000 spotrebiteľov z 12 krajín naprieč Európou ukázala, že Európania sa nedokážu zbaviť zlozvyku platiť špinavými peniazmi, aj keď ich považujú za menej hygienické ako držadlá v prostriedkoch verejnej dopravy alebo verejne ponúkané potraviny ako napr. oriešky v baroch.
Tri štvrtiny všetkých Európanov, ktorí sa zúčastnili štúdie, súhlasia s tým, že by si pri používaní peňazí mali dávať pozor, pretože sa na nich môžu vyskytovať choroboplodné zárodky. Závery výskumu však hovoria, že ruky si skôr umývame po iných činnostiach, akými sú napr. dotyk so zvieratami (46 %) alebo cestovanie verejnou dopravou (36 %). Dr. Jim O’Mahony, docent prírodných vied na Cork Institute of Technology v Írsku, vyhlásil: „O súvislosti peňazí s hygienou sa vie už dlho. Dokonca existujú historické záznamy o tom, že vidiečania verili, že peniaze nejako môžu za morové epidémie v Anglicku, a dávali mince do korýt naplnených octom, aby sa očistili. V posledných rokoch sa uskutočnil rad vedeckých štúdií, ktoré obzlášť preukázali, že na bankovkách a minciach sa vyskytujú baktérie a ďalšie mikróby. Ľudia síce väčšinou uznávajú, že manipulácia s hotovými peniazmi prináša riziko, avšak v praxi potom základné hygienické návyky skôr nedodržiavajú.“
Semenisko baktérií aj symbol moci
Prvotný výskum uskutočnený v rámci spolupráce spoločnosti MasterCard s Oxfordskou univerzitou v roku 20132 zistil, že priemerná európska bankovka obsahuje až 26 000 potenciálne zdraviu škodlivých baktérií. V novom prieskume v roku 2014 síce respondenti uznávajú potenciálne zdravotné riziká, ktoré so sebou používanie hotovosti nesie, avšak v celej Európe majú od slov ešte veľmi ďaleko k činom – peniaze síce považujú za špinavé, ale v podstate s tým nič nerobia. Tento rozpor medzi presvedčením, že peniaze sú nečisté, a pravdepodobnosťou, že si ľudia po kontakte s peniazmi umyjú ruky, je najväčší v Maďarsku a vo Francúzsku.
Psychologička Donna Dawson k nechuti zbaviť sa zvyku platiť hotovosťou poznamenáva: „Peniaze vo forme hmatateľných bankoviek a mincí sú tým najočividnejším znakom našej ekonomickej sily a osobného úspechu, a preto si ľudia neradi vytvárajú a uchovávajú negatívne predstavy spojené s peniazmi. Dôvodom onoho často veľkého rozporu, ktorý výskum odhalil medzi našimi slovami a činmi, môže byť chýbajúce „prepojenie“: síce si uvedomujeme, že na peniazoch sa usádzajú choroboplodné zárodky, ale choroby si s peniazmi nespájame.
Je to podobné, ako s obavami zo zárodkov vo vzduchu, ktorý dýchame – nevidíme ich, a tak nad nimi nemáme žiadnu moc. Myšlienka, že môžeme riadiť svoj život, je pre človeka veľmi silným motivačným faktorom. Pocit kontroly je však často iluzórny – toho, čo nemáme vo svojej moci, je veľa, napríklad práve baktérie, ktoré nevidíme. Až 40 % respondentov uznáva, že neovplyvnia to, kto s ich peniazmi manipuloval pred nimi, a preto sa mnohí z nás snažia nemyslieť na veci, nad ktorými nemáme kontrolu: 38 % respondentov uvádza, že na to nikdy nemyslí. To, že peniaze sú špinavé, nás síce chvíľku trápi, ale táto obava na ‚rebríčku hrozieb‘ rýchlo klesne na oveľa nižšiu priečku,“ dodáva Donna Dawson.