Riaditeľka J&T Banky: Východná Európa je konzervatívna

J&T Banka oslavuje 10. výročie svojho pôsobenia na slovenskom trhu. Klientom sa prihovára ako k partnerom. Okrem prispôsobenia produktov a služieb „na mieru“ im pomáha aj so správou voľného času. Profiluje sa však najmä ako expert na investície. Na otázku, prečo sa oplatí viac investovať ako sporiť, odpovedá Anna Macaláková, riaditeľka J&T Banky.
 
Ako sú na tom Slováci s investovaním?
Je všeobecne známe, že Východoeurópania narábajú s voľnými peniazmi, najmä pre 40 rokov minulého režimu, extréme konzervatívne. Vklady tvoria približne tri štvrtiny finančného majetku priemernej slovenskej domácnosti, čo predstavuje jedno z najvyšších čísiel v rámci eurozóny. Až tretina z toho je na bežných účtoch. Pre porovnanie, priemerná domácnosť v eurozóne má podľa štúdie eurosystému len 4 z 10 eur alokovaných vo vkladoch, teda v sporení. V prípade amerických domácností je toto číslo ešte dramaticky nižšie. Priemerná slovenská domácnosť teda investuje veľmi málo. Podielové fondy, akcie a dlhopisy spolu tvoria len tri percentá jej finančného majetku oproti vyše pätinovému podielu priemernej domácnosti v eurozóne. Navyše, Slováci majú len niečo vyše desatinu zdrojov v životnom poistení a dôchodkových schémach oproti štvrtinovému podielu domácností v eurozóne.

Takže väčšinu peňazí majú v bankách...
Áno. Slováci majú vskutku takmer všetky „finančné vajíčka v jednom košíku“, a to v tom najmenej výnosnom. Aktuálne je to takmer 30 miliárd eur. Pritom, ak by len päť miliárd z nich vložili rovným dielom do akciových a dlhopisových podielových fondov alebo ETF fondov, len za minulý rok mohli byť bohatší podľa mojich kalkulácií o vyše 200 miliónov eur.

Považujete teda investovanie za vhodnejšie ako sporenie?
Investovanie je jedným zo spôsobov, ako uchovať hodnotu majetku a ako ju preniesť na ďalšie generácie. Investovanie jednoducho znamená, že voľné finančné zdroje generujú výnosy, ktoré z dlhodobého hľadiska porážajú infláciu. Štatistiky za ostatných vyše 100 rokov ukazujú, že práve najrizikovejšie klasické finančné aktíva, teda akcie spolu s dlhopismi, dosiahli najväčšie reálne zhodnotenie. Naopak, sporením boli dosiahnuté nízke nominálne výnosy, po očistení o infláciu znamenali navyše stratu. Inak povedané, sporenie znamená prakticky garantované reálne znehodnotenie finančných prostriedkov, robí ľudí (na rozdiel od investovania) chudobnejšími.

Prečo sa Slováci boja rizikovejších investícií?
Obavy sú logické, Slovensko nemalo pred rokom 1989 počas štyroch dekád predošlého politického systému tradíciu investovania. Za negatívny postoj môžu aj zlé skúsenosti s privatizáciou, nefunkčná slovenská burza či straty na dot.com bubline alebo počas krízy na prelome rokov 2008 a 2009. Navyše, takmer úplne absentuje vzdelávanie v oblasti financií. Mnohí Slováci si však začali postupne uvedomovať, že rezervovaný prístup k akciám, dlhopisom či podielovým fondom sa nevypláca, pripravujú sa tým o vyšší výnos.

Mnohých ľudí odrádzajú aj vysoké výkyvy na trhoch a s tým spojené riziko straty...
Volatilita je úplne prirodzenou črtou rizikovejších investícií tak, ako prirodzenou črtou leta je teplé a slnečné počasie. Postihuje aj také kvalitné spoločnosti ako napríklad Apple. Ak investujeme v dlhodobom časovom horizonte, nie je potrebné sa výkyvov na trhoch obávať. Vysoké poklesy sa potom javia ako „bezvýznamné“ korekčné periódy. Štatistiky navyše ukazujú, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do akcií alebo dlhopisov prinesú kladný výnos, a to napriek obdobiam kríz či neistôt spätých s rizikom rozpadu finančného systému. To rozhodne nemožno povedať o hotovosti, a teda sporení v systéme, kde si centrálne banky pod stabilnou cenovou hladinou predstavujú zväčša permanentnú dvojpercentnú infláciu. Obrovským bonusom pri dlhodobom pravidelnom investovaní je aj priemerovanie cien.

Mali by mať teda Slováci vyšší sklon k investíciám?
Investovanie neznamená nutnosť vložiť všetky voľné zdroje na akciové trhy, je ich však treba diverzifikovať a vytvoriť si portfólio v závislosti od investičného horizontu či tolerancie voči riziku. Vytvoríme tak väčší priestor pre vyššie výnosy, ktoré dokážu poraziť infláciu. Vo všeobecnosti však platí, že vo finančnom portfóliu treba znížiť podiel konzervatívnych nástrojov a dať akciám šancu, z dlhodobého hľadiska sa oplatia niekoľkonásobne viac.