Čínski investori minulý rok za nákupy podielov firiem v Európskej únii a priame investície vynaložili štyrikrát toľko, čo Európania v Číne. Minuli tak 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast. Cieľom akvizícií sa stalo najmä Nemecko, v ktorom Číňania minuli 11 miliárd eur, teda 31 percent z celkových priamych investícií za minulý rok. V posledných rokoch sa v Česku hovorí o tom, že Číňania skupujú veľké množstvo podnikov v krajine. Priame čínske investície sú podľa niektorých ekonómov a politikov až príliš vysoké. Česko pritom ani zďaleka nepatrí medzi jediné európske krajiny, do ktorých tečú čínske miliardy.
Nerovnosť v prístupe na trh
Investori z ríše stredu do českých firiem a projektov minulý rok naliali 569 miliónov eur. V susednom Rakúsku to bolo 551 miliónov, v Maďarsku viac ako dve miliardy eur. Na porovnanie, na Slovensku to bolo 49 miliónov eur. Celkovo Číňania v krajinách EÚ minulý rok minuli 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast, vyplýva zo štúdie Mercator Institute for China Studies so sídlom v Berlíne.
Podstatná je i skutočnosť, že európski investori v Číne minuli 7,7 miliardy eur, teda skoro päťkrát menej ako ázijskí konkurenti.
„Zväčšujúca sa priepasť v obojstranných investíciách prispieva k európskym obavám z nedostatku vzájomného obchodu medzi EÚ a Čínou,“ uvádza Thilo Hanemann zo spoločnosti Rhodium Group, ktorá pre nemecký inštitút štúdiu spracovala. „Čínske investície rýchlo rastú v sektoroch, ktoré v Číne zostávajú pre zahraničný sektor obmedzené, čo podčiarkuje nerovnosť v prístupe na trhy,“ dodáva.
Nevyváženosť investícií vidno najmä na prípade Nemecka, kde čínske akvizície za rok 2016 oproti predchádzajúcim dvanástim mesiacom skokovo narástli z 1,2 miliardy eur na 11 miliárd. Naopak, Nemci za nákupy a investície minulý rok v Číne minuli 3,5 miliardy eur. Konkrétne v Nemecku tak už dlhší čas panujú obavy z toho, že Číňania skupujú najmä lukratívne firmy podnikajúce v pokročilých technológiách. Peking má záujem aj o tamojšiu infraštruktúru, ktorá patrí medzi strategické aktíva.
Nevítané čínske peniaze
Nepomer v čínsko-európskych investíciách by bol bez politického odporu v Únii ešte väčší. Na spomalení čínskej nákupnej horúčky sa podpísala tiež snaha Pekingu v posledných mesiacoch obmedziť odlev kapitálu z krajiny. Podľa mnohých expertov bude tento trend pretrvávať. „Čínske investície v Európe opadnú, ale nie úplne,“ uviedol pre Financial Times Cchuej Chung-ťien z China Institute of International Studies so sídlom v Pekingu.
Vnímanie čínskych akvizícií v Európe sa líši od krajiny ku krajine. Zatiaľ čo v Nemecku je Čína za konkurenta, pre krajiny ako Maďarsko sú východné peniaze vítanou formou investícií.
Obavy z čínskych peňazí panujú však aj inde vo svete, najmä v Spojených štátoch. Napríklad minulý rok v decembri USA zablokovali predaj americkej filiálky nemeckej technologickej firmy Aixtron čínskemu fondu Fujian Grand Chip Investment Fund. Príslušný dekrét vydal prezident Barack Obama, ktorý svoje rozhodnutie zdôvodnil „obavami o národnú bezpečnosť USA“. Filiálka vyrába komponenty pre trh s polovodičmi, ktoré môžu mať vojenské využitie.
Číňania pritom za rok 2016 v USA nakúpili aktíva alebo rozbehli projekty za 45,6 miliardy dolárov. I za oceánom je tak poznateľná zmena v čínsko-amerických ekonomických vzťahoch. Americké spoločnosti v posledných desaťročiach v Číne postavili výrobné haly a investovali stovky miliárd dolárov, teraz sa investície na oboch stranách vyrovnávajú. Štúdia Rhodium Group naznačuje, že Američania od roku 2000 v Číne investovali 228 miliárd dolárov, Číňania do najväčšej ekonomiky sveta v investíciách poslali 109 miliárd.
