Inflačné monštrum sa dáva do pohybu
Nezničiteľné monštrum, ktoré môže položiť globálnu politiku na kolená, sa postupne dáva do pohybu, čo naznačujú posledné pohyby cien komoditných a akciových trhov.
Neuveriteľné množstvo kapitálu natlačeného vládami (fiškálne stimuly v podobe šrotového napr.) a hlavne centrálnymi bankami sa prejavuje vo forme špekulačného kapitálu na trhoch potrebných pre vytvorenie inflačného tlaku.
Naliate peniaze končia na účtoch bánk
Väčšina peňazí od centrálnych bánk skončila na účtoch komerčných bánk, ktoré po krachu Lehman Brothers boli ochotné hodiť uterák do ringu a nechať sa odpočítavať. Komerčné banky za podpory bezbrehých finančných dotácii sa chytili príležitosti a pod „bezpečnými krídlami" centrálnych bánk začali vyrovnávať svoje straty z realitného trhu.
Globálny svet poskytol bankám bezrizikový spôsob dosahovania ziskov v podobe vytvorenia „nelogických korelácii" na finančných trhoch. Zdevastovanie zelenej bankovky krokmi FEDu v podobe „takmer" nulovej úrokovej sadzby a enormného nalievania likvidity do ekonomiky (FED takmer strojnásobil svoju bilančnú sumu nákupom aktív od komerčných bánk) len podporuje aktuálnu nestabilitu globálnych finančných trhov. Naliate peniaze nekončia v ekonomike vo forme úverov, aby ju naštartovali, ale na účtoch bánk, ktoré ich využívajú ako investičný prostriedok.
Trhy v rukách finančných domov
Lacné peniaze v komerčných bankách sa využívajú pri špekuláciách na komoditných akciových trhoch, čoho výsledkom sú aktuálne prudké pohyby a zisky. Väčšina bánk tak dokázala v priebehu niekoľkých mesiacov vrátiť pôžičku FEDu (treba však podotknúť, že niektoré banky mali dostatok vlastného kapitálu) a získať dostatočný kapitál na zastabilizovanie svojich pozícii. To, že akciový a komoditný trh je plne v rukách veľkých bánk, ukázal vývoj posledných mesiacov.
Za enormnými prírastkami trhov nestoja žiadne ekonomické indikátory a fundamenty, je to iba masa peňazí naliata centrálnymi bankami obhospodarovaná komerčnými bankami. Banky tak konečne nachádzajú pokoj v duši a aktuálny stav pokračujúcej krízy im dostatočne plní vrecká. Preto s neskrývaným potešením prijali víkendové rozhodnutie G-20 (zasadnutie najsilnejších 20-tich ekonomík v Londýne), že krajiny nepristúpia ešte k stiahnutiu peňazí z ekonomík, ale dokonca v prípade potreby budú ešte navršovať menové a fiškálne objemy.
Globálna demagógia o deflácii
Tento výhľad znamená ďalšie a ďalšie bezbrehé zisky pre komerčné banky a veľké finančné spoločnosti, ktoré ovládajú globálny svet. Vytvorenie globálnej demagógie, že deflácie je zlá, stojí za aktuálnym priamym ťahom komerčných bánk. Centrálne banky forsírujúce politiku inflačných prírastkov, ktoré stoja za podporou ekonomiky cez spotrebu, si našli spojenca v komerčných bankách. Hrozba deflačných výhľadov, čo by so sebou prinieslo negatívne prírastky ekonomického rastu a pokles spotreby, prinútil centrálne banky vstúpiť do „diabolského spolku" s komerčnými bankami.
O nás bez nás
Zmluva s diablom je výhodná pre obe strany, komerčné banky dostali lacný kapitál za účelom investovania a vytlačenia cien komodít (nepriamo tým tlačia i ceny akciového trhu). Tento efekt by sa mal prejaviť v náraste inflačných čísiel, čo zasa potrebujú centrálne banky pre udržanie ekonomického rastu cez spotrebu. Jednoducho povedané, opäť je to o nás (spotrebiteľoch) bez nás, spotrebiteľ je v ekonomických procesoch poslednú dobu iba štatista, bez možnosti ovplyvniť svoj budúci ekonomický výhľad. Spotreba (tlačená infláciou) je jeho budúcnosť preferovaná centrálnymi bankami za tichej podpory komerčných bánk a jednotlivých vlád.
Spotrebiteľ, nástroj procesu tvorby peňazí
Je preto iróniou osudu, keď centrálne banky (naposledy ECB ústami svojho prezidenta Tricheta) naznačujú, že problém úverového trhu aktuálne nie je na strane komerčných bánk, ale na strane dopytu. Ak teda sa centrálnym bankám podarilo zastabilizovať bankový systém, prečo sa nepokúsia podporiť spotrebiteľa (minimálne úverové limity pre komerčné banky, stropy pre úrokové sadzby spotrebiteľom). Efekt by bol podobný ako pri nalievaní peňazí komerčným bankám v podobe nárastu spotreby a tlaku na infláciu. Rozdiel je v tom, že enormné zisky zo špekulácii na komoditných a akciových trhoch by nešli do vreciek vyvolených bankových inštitúcii. Prečo si centrálne banky a vlády vyberú pri podpore ekonomiky vždy tú najvzdialenejšiu cestu od spotrebiteľa. Odpoveď je jednoduchá, kvôli peniazom. Svet postavený na mocí peňazí dáva spotrebiteľovi tie najmenšie právomocí, spotrebiteľ sa stáva iba „nástrojom" procesu na tvorbu peňazí.
"Nalievame a budeme nalievať"
Sila tlaku naliatych peňazí v ekonomike sa postupne začína prejavovať v plne svojej kráse. „Status quo" v menovej politike centrálnych bánk (žiadna z kľúčových centrálnych bánk nenaznačila ani okrajovo ochotu prípadne zatiahnuť kohútik pri nalievaní peňazí, resp. sprísniť menovú politiku), komuniké zo zasadnutia G-20 v hesle „nalievame a budeme nalievať" je to čo finančné inštitúcie potrebovali.
Pri pokračujúcom raste komoditných trhov, sa inflácia môže pretaviť do čísiel v priebehu budúceho roka (napriek minimálnej spotrebe), takže banky sa snažia využiť aktuálneho nastavenia trhu vo svoj prospech.
Umelé čaro peňazí
Napriek prepadu ekonomík, zdevastovanej súkromnej spotrebe, sa spoločnosti predbiehanú vo svojich projekciách zisku pre budúce roky. Sila peňazí je naozaj čarovná a neuveriteľná, jediným problémom je, že vo väčšine prípadov i „umelá". História je plná príkladov, kedy peniaze nepomohli zachrániť ani tie najväčšie mocnosti. Pokračujúce „umelé" vytváranie stability ekonomiky a udržiavanie neracionálnej nerovnováhy na trhy sa môže globálnym mocnostiam poriadne vypomstiť. Trh si vždy nájde spôsob ako nájsť cestu z iracionality, podobne ako príroda, pri ktorej človek veľakrát žasne nad jej silou napriek narastajúceho pocity nadvlády nad ňou. A zmluva z diablom napriek výhodným podmienkam je vždy písaná krvou, v tomto prípade krvou spotrebiteľov (daňových poplatníkov).
Silná opozícia proti zelenej bankovke
V týchto podmienkach a koreláciách sa tak na menových trhoch vytvára silná opozícia proti zelenej bankovke (podporená nepriamou koreláciou USD s komoditnými a akciovými trhmi). Ak si komoditný trh udrží silný potenciál posledných dní (výraznejšie prelomí magickú 1000 USD/trójsku uncu), prenesie to na akciové trhy, tak výsledok otestovania tohtoročných maxím 1,4440/50 EURUSD by mal byť reálny. Práve snaha trhu o testovanie tohtoročných maxím naznačuje možnosť pokračovania k dobíjaniu nových úrovni (1,4540/60 EURUSD) so strednodobým potenciálom až k decembrovým maximám na úrovni 1,4700/20 EURUSD (po šokujúcom zníženie sadzieb FEDu takmer na nulovú úroveň).
Prípadná neochota o prielom tohtoročných maxím (1,4440/50) by mohla byť jediným dôvodom pre udržanie sa páru v pásme 1,4300/50 EURUSD, aktuálne však nemá čo zastaviť rastúci tlak na komoditných trhoch. V prípade vybratia silných stop losov na úrovni 1,4440/50 EURUSD by sa pár mohol veľmi rýchlo dotknúť úrovne 1,45 EURUSD. Všetko dnes závisí na sile psychologickej bariéry na úrovni tohtoročných maxím 1,4440/50 EURUSD.
Valér Demjan, CI KOMODITY