StoryEditor

Trh začína trestať britskú vládu (komentár)

25.08.2009, 10:12
Napriek rastu akciových trhov v kombinácii s relatívne priaznivými vyjadreniami centrálnych bankárov o stave ekonomiky (aj keď s výstražnými prstom) počas víkendu na konferencii v Jackson Hole (Trichet, Bernake), nedokázal EURUSD prekonať včera piatkové maximá a držal sa v užšom pásme medzi 1,4280/1,4330 po väčšinu dňa (na snímke britský premiér Gordon Brown).

Jednoducho hlavnému menovému páru sveta včera chýbala šťava aj vďaka prázdnemu kalendáru fundamentálnych dát.

Trh dal prvú facku

Oveľa viac akcie sme však videli pri obchodovaní so šterlingom. Averzia voči riziku bola počas včerajšieho dňa znížená, čo v minulosti tradične prialo libre. Včerajší deň však bol diametrálne odlišný a boli sme svedkami decouplingu (teda oddeleného opačného vývoja) na EURUSD a GBPUSD.  Šterling bol masívne vypredávaný.

Dôvodom bola séria negatívnych udalostí a krokov miestnej centrálnej banky a vlády. Zvýšenie tlačenia peňazí o 50 mld. GBP v rámci kvantitatívneho uvoľňovania bola prvá rana pre libru.  Minulý týždeň ako ukázala zápisnica, sa uvažovalo na ešte väčšom tlačení peňazí do ekonomiky, čo v budúcnosti nemožno vylúčiť . Jednoducho trh začal konečne trestať inflačnú politiku BoE a rozhadzovanie verejných výdavkov vlády a dal jej prvú facku v podobe oslabenia libry.

Krátkozrakosť Browna

Britské vládne výdaje rastú,  hoci daňové príjmy sa prepadli okolo 20% podľa periodika Sunday Times.  Toto povedie rozhodne k zvyšovaniu daní možno omnoho väčšiemu, ako si vieme predstaviť, rastúcej úlohy vlády v prerozdeľovaní zdrojov (čo je samo o sebe negatívne), či neskoršieho odchodu do dôchodku (hovorí sa, že by sa mohol vek postupne zvýšiť až na 70 rokov).

Nuž životný štandard Britov má už načrtnutú diaľnicu smerom nadol a to nielen vďaka kríze, ale práve v dôsledku krátkozrakej keynesiánskej ekonomickej politiky vlády Gordona Browna.

Ďalší olej do ohňa

V súvislosti s chorobou fiškálneho šialenstva a dnešného míňania daní z toho, čo ešte nebolo vyrobené zajtra trefne, poznamenal renomovaný ekonóm a prezident Českej republiky Václav Klaus: „Súčasná snaha mnohých politických elít a vlád západného sveta 'upokojovať' verejnosť obrovskými finančnými injekciami skôr len prehĺbi súčasný stav a stane sa príčinou ďalších - a možno omnoho väčších - hospodárskych problémov aj v budúcnosti".  Len je otázne, či  bolo Klausa počuť až do Veľkej Británie...

Olej do ohňa výpredaja šterlingu prilial aj včerajší článok vo Financial Times,  o tom, že existuje riziko, že Veľká Británia by mohla čeliť ešte väčším stratám v bankovom sektore ako akákoľvek iná krajina G10 vrátane USA. Royal Bank of Scotland (paradoxne UK banka, ktorá minulý rok zaznamenala najväčšiu korporátnu stratu v UK v histórii a musela byť zachránená vládou), toto nezabudla uviesť do svojho denného reportu s odkazom, aby jej klienti predávali šterling voči doláru a euru.

Experiment doteraz neskúšaný

Analytici viacerých bánk  tak očakávajú, že v najbližšej dobe by mal byť šterling pod výpredajným tlakom najmä vďaka tomu, že BoE opäť rozšírila tlačenie peňazí až na objem 175 mld. GPB a nechala si dokonca pootvorené zadné vráta na ďalšie navršovanie. Z dlhodobého hľadiska by to pre libru však nemuselo vypadať až tak zle, keďže práve agresívne kroky BoE by mohli vyústiť do toho, že britská ekonomika by sa ako prvá mohla dostať z recesie von a potom BoE pristúpiť ako prvá k exitovej stratégii. No tieto slová sa ľahko hovoria a omnoho ťažšie uskutočňujú.

Nezabúdajme, že umelo znižované úrokové sadzby vysielajú ako nositeľky informácie chybné signály, ktoré by mohli viesť k chybným investíciám a nesprávnej alokácii zdrojov. Okrem toho tak ako pumpovanie likvidity dokázalo znížiť sadzby, tak jej "vysatie" zo systému môže vyvolať ich prudké navršovanie  (až do neželateľných výšok) a nikto presne nevie, ako sa trh zachová, keďže ide o nikdy nevyskúšaný experiment.

Žiadne zázraky sa nečakajú

Makrokalendár dnes ráno otvorila finalizácia HDP z Nemecka za 2Q, ktorá vyšla v súlade s flashovými odhadmi teda rast 0,3% q/q a -7,1% y/y a žiadneho prekvapenia sme ta nedočkali. Dopoludnia budú zverejnené už len čísla zo Švajčiarskeho trhu práce, ktoré však sotva budú mať dopad na širší devízový trh. Pozornosť sa bude sústrediť na tak na popoludnie a US dáta. Najskôr Case Shillerov index cien domov, ktorý by mal za jún pokračovať v prepade avšak v menším tempom ako za máj na ročnej báze, čo by mohlo byť signálom stability na realitnom trhu.

No nečakajme tu v nasledujúcich mesiacoch žiadne veľké zázraky a nebuďme slepo optimistickí. Disponibilné príjmy US domácnosti klesajú navyše trh práce nevykazuje znaky obnovy, jediná stabilizácia v duchu mainstreamového názoru je, že prepad sa spomaľuje.  Preto by realitný sektor aj po stabilizácii mohol byť niekoľko rokov malátny, príčinou je oddlžovanie domácností. Oveľa dôležitejšie ako samotné dáta z US realitného trhu bude však spotrebiteľská dôvera o 16:00, kde sa očakáva jej mierne zlepšenie. No je to soft fundament, ktorý sa zlepšuje skôr kvôli tomu, že veci už prestávajú byť také zlé a v dôsledku skutočného zlepšenia situácie US domácností.

Oddlžovanie amerických domácností

Deleveraging, teda oddlžovanie US domácností by podľa analytičky Merrill Lynch Drew Matus mohlo vyvinúť dvoma spôsobmi. Prvý je návrat k dlhodobému trendu, čo by znamenalo pokles pomeru dlh/príjmy z aktuálnych 131% na 115% a znamenalo by elimináciu dlhu, teda pokles dlhu domácností o 1,75 bil. USD, samozrejme, za predpokladu nezmenených príjmov domácností. Druhý variant by bol návrat k priemerným úrovniam v 90. rokoch a znamenal by redukciu dlhu v pomere k príjmom na úroveň 91%, čo by zmamenalo zníženie dlžôb US spotrebiteľa až k gigantických 4,35 bil. USD. Nuž kým bude prebiehať deleveraging, príspevok spotreby k  HDP sa výrazne zredukuje z predkrízových úrovní 70% čo bude len znamenať anemický rast HDP, navyše nahor ho nebudú ťahať ani kapitálové investície, keďže USA nemá takmer žiadny kapitál. Úspory domácnosti sú blízke nule (a kým budú sadzby držané umelo na nule, sa výrazne odkladanie peňazí nezvýši) a vytlačené peniaze od FEDu znamenajú len fiktívny a krátkodobý rast. Optický klam ako by povedal Ludwing von Mises.

Helicopter Ben stále v kurze

Udalosťou včerajšej noci pre US centrálne bankovníctvo a prostredníctvom jeho vplyvu aj pre celý svet bola je skutočnosť, že Benjamin Shalom Bernanke bol Bielym Domom opätovne nominovaný na post šéfa združenia súkromných bánk, ktoré si samo hovorí centrálna banka a označuje sa vo všeobecnosti ako FED. Mark Faber, Nicholas Taleb či Jim Rogers sú rovnako ako my zarmútení a sklamaní, že nad US ekonomikou bude stáť predstaviteľ filozofie monetárnej politiky, ktorá zapríčinila aktuálnu krízu. Aby sme však boli objektívni, objavujú sa aj názory, že ak by nestál na čele FEDu práve on, Benjamin Bernanke a razantne agresívne a  včas by nezasiahol, tak by kríza bola ešte dlhšia, širšia a zhubnejšia. Na druhej strane opätovné nezvolenie Bernankeho by mohlo znamenať, že jeho politike vládny predstavitelia nedôverujú a mohlo by to mať negatívny dopad na široké finančné trhy.

Pripomeňme si skoršie názory „Helicopter Bena" o stave ekonomiky pred vypuknutím krízy. Po vzhliadnutí  videa sa tak právom niektorí  a medzi nimi aj my pýtajú aká je kredibilita toho, čo Bernanke hovorí...

Dnešný vývoj na devízových trhoch by mohol priniesť korekciu býčích tlakov na EURUSD za predpokladu, že US akciové trhy popoludní budú nasledovať ázijské stratové obchodovanie a najmä masívne prepady v Šanghaji. To by otváralo cestu pre  prípadné rázne ponorenie až k hladine 1,42. Ak však bude slnko optimizmu svietiť naďalej a SP 500 si bude raziť cestu k 1050 vyvýšené hladiny EURUSD s možným atakom piatkových maxím na 1,4360 by mohli pretrvávať.

Stanislav Panis, CI KOMODITY

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/financne-trhy, menuAlias = financne-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
07. december 2025 15:02