Známu, ktorá sa pokúša vyučovať na vysokej škole, nedávno jej konzultant kritizoval za spôsob vedenia seminárov. Údajne študentov ponižuje tým, že sa ich pýta, čo čítali, pretože dobre, vie že nečítali nič. Takýto prístup nepovažuje spomínaný konzultant za konštruktívny. V podstate má pravdu -- hoci sa čítanie stále považuje za ušľachtilú činnosť, inteligentnému človeku stačí naučiť sa predstierať, že to robí. Každý, kto sa pýta na nepríjemné detaily, je obyčajný sadista.
Predstierať nás naučia už na základnej škole, kde deti od seba opisujú tzv. čitateľské denníky. Vynikajúcou pomôckou úbohým školákom je dnes internet, kde nájdu obsahy a analýzy diel starostlivo vypracované, čo na všeobecný prehľad úplne stačí. Skeptici hovoria, že jediným významom recenzií v novinách je, aby ľudia vedeli predstierať, že sledujú literárne dianie. Dostupné sú príručky typu Ako blufovať o literatúre, kde nájdete základné finty, ktoré ušetria kopu času potrebného na skutočné čítanie.
Našťastie pre vydavateľov ľudia knihy stále kupujú, aj keď často iba ako súčasť nábytku. Americké výskumy ukázali, že deti, ktoré doma obklopovali knihy, mali v škole lepšie výsledky ako iné deti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ich čítali alebo nie. Dokonca mali lepšie výsledky ako deti, ktoré doma knihy nemali, ale chodievali čítať do knižnice. Ich rodičia zvyčajne neboli príliš vzdelaní, čo sa odrazilo na genetickom dedičstve aj na výchove. Inteligencia nie je podľa výskumníkov výsledkom kníh, ale knihy v domácnosti sú príznakom inteligencie. Preto sú takým obľúbeným bytovým doplnkom.
StoryEditor