Staré oleje ako nové

Drahá ropa prináša smútok spotrebiteľom, ale obchodný impulz recyklačným firmám zhodnocujúcim kvapalné odpady, vyrobené na jej báze. Zjednodušene povedané, vyššie ceny ropných produktov posúvajú nahor i hodnotu zregenerovaných surovín. Takýto prvoplánový pohľad má však úskalia v podobe nie celkom adekvátneho záujmu trhu o takéto produkty. Príčina je v cene. Tá je pri obnovených minerálnych olejoch či organických rozpúšťadlách takmer rovnaká ako pri nových. Nezaváži pri tom ani fakt, že zrecyklované majú podľa niektorých výskumov vhodnejšie parametre. Dôvodov, prečo je to tak, môže byť viacero. Okrem nákladovej náročnosti to môže byť i v naučenom správaní sa spotrebiteľov. Tí napríklad o kvalitách takýchto olejov ani nemusia vedieť a zvykovo sa radšej rozhodnú pre trochu drahší, ale celkom nový výrobok.
Na Slovensku sa ročne spotrebuje od 40- do 50-tisíc ton ropných olejov a asi polovica z nich sa vráti do obnoveného životného cyklu. Zvyšok končí nevedno kde a veľmi pravdepodobne sa stáva dlhodobou záťažou pre životné prostredie. Napriek tomu je takáto miera recyklácie podľa odborníkov priaznivá a zodpovedá úrovni vyspelejších štátov Európskej únie. V porovnaní s obdobím spred troch -- štyroch rokov, keď bola o 15 až 20 percent nižšia, to možno považovať za úspech. Vzhľadom na plán odpadového hospodárstva Slovenska, ktorý už tento rok počítal s tým, že až 80 percent starých olejov sa materiálovo zhodnotí, to zas až také dobré nie je. Aj ľudia z Recyklačného fondu cieľové hodnoty tohto plánu považujú dnes za prehnané a dosiahnuteľné len tými ekologicky najvyspelejšími krajinami. Navyše slovenské údaje o skutočnej miere zhodnocovania starých olejov významne skresľuje nedostatočná legislatívna definícia, ktorá presne nehovorí o tom, aké prípustné prímesi môže obsahovať. Tak sa k opotrebovaným ropným olejom vo väčšej či menšej miere pripočítava i voda. Situáciu tiež sťažuje nedostatočná informatizácia celého životného cyklu olejov, ktorá neposkytuje presný prehľad o ich spotrebe a likvidácii. Mieru recyklácie negatívne ovplyvňujú i rezervy v organizácii zberu.
Jednou z príčin, prečo na začiatku konca éry lacnej ropy nie je dostatočný záujem o zregenerované oleje, vidia odborníci i v nesúrodej politike štátu. Ten ich spracovateľom na jednej strane pomohol k vybudovaniu recyklačných kapacít, ale na druhej ich vystavil pôsobeniu voľného trhu, na ktorom nedokážu cenovo upútať spotrebiteľov. Výsledkom je, že ich kapacity za desiatky miliónov korún sú využívané len čiastočne a nárazovo. Riešením by mohlo byť netrhové cenové motivovanie štátnym zásahom. Tým najlepším by však bola vyspelosť spotrebiteľa. Vzhľadom na rastúce ceny ropy sa možno environmentálne a ekonomické hľadisko čoskoro stretnú a žiadané ekologické dozrievanie spotrebiteľov urýchlia.