Chyby za 20 miliárd

Najprv bol nápad založiť banku s myšlienkou vytvoriť domácu, nielen podnikovú, ale aj finančnú kapitálotvornú vrstvu. S ňou detinská vízia, že nová banka podporí podnikateľov a zamestnanosť aj v iných regiónoch, nie iba v najvýnosnejšej časti Slovenska, čiže v okolí Bratislavy. Taký bol napríklad motív založenia Dopravnej banky. Alebo Priemyselnej banky, ktorú pred bankrotom zachránila akvizícia Slovenskou sporiteľňou. No aj odborárskej Devín banky, AG Banky a Slovenskej kreditnej banky. Ich vznik sa označoval za rozvoj bankového sektora. Hrozivo znie, že napríklad vlastníkmi Dopravnej banky boli štátne podniky ako Železnice SR, ktoré ani nevedia, čo to znamená hospodáriť so ziskom. Na Slovensku tak v jednom čase pôsobilo vyše tridsať bánk, čo by nebolo zlé. Horšie je, že podnikali v čase, keď sa úvery neposkytovali na základe odborných analýz, ale rozdávali sa od buka do buka.
Chyba prvá. Že povolenie na bankovú činnosť spomínané banky vôbec dostali, bolo choré, ale v línii toho, čo sa v ekonomike a politike dialo takmer počas celých 90. rokov. Ku cti vtedajšieho vedenia Národnej banky Slovenska je, že v ďalších prípadoch odolalo tlakom Vladimíra Mečiara a spriaznených podnikateľských skupín a neudelilo viac podobných bankových licencií.
Chyba druhá. Priebeh samotných konkurzov bánk. Ten prvý -- konkurz Dopravnej banky -- sa vydaril. Nebrzdili ho námietky zaujatosti voči sudcovi, majetok sa speňažoval. Na účtoch konkurznej podstaty je vyše miliardy korún, pričom Fond ochrany vkladov vyplatil za nedostupné vklady vyše dvoch miliárd. Taká úspešnosť nie je pri žiadnej z ďalších skrachovaných bánk.
Dlžníci sa na Dopravnej banke "poučili". Pochopili, že cez námietky zaujatosti môžu konkurzy spomaliť a pripraviť si tak čas a pôdu na zánik vlastných firiem, aby nemuseli vrátiť úvery, ktoré si od skrachovaných bánk zobrali. Napríklad Devín banka má na účtoch pol druha miliardy, no fond vyplatil náhrady za 11 miliárd korún. Z AG Banky nepríde veriteľom ani koruna. Škoda, že problém s námietkami sa vyriešil až vlani.
Bilancia je katastrofálna -- takmer 20 miliárd korún. Uhradil ich Fond ochrany vkladov. Poskladali sa na ne komerčné banky, ktoré do fondu platia vysoké príspevky. Zaplatili ich však nakoniec klienti, čiže mnohí z nás, prostredníctvom vyšších cien za bankové produkty, drahšie úvery a nižšie úroky z vkladov. Za chyby sa platí. A nielen za vlastné.