Včerajší deň bol od odvolávania druhej Mečiarovej vlády v marci 1994 v histórii Slovenskej republiky asi politicky najdramatickejší. Veci sa dejú rýchlo za sebou i paralelne. A stále nie je jasné, kto vlastne komu nastavil pascu, a najmä, kto sa do nej chytil. Suverénne postoje SDKÚ i KDH v tom nič nenaznačujú. Nasledujúce hodiny odhalia, kto lepšie odhadol taktiku koaličných partnerov, opozičných strán a, ako sa večer ukázalo, aj prezidenta republiky.
Parlamentné voľby (predčasné, ale len o dva-tri mesiace) vyhovujú takmer všetkým hráčom. KDH využilo výhradu svedomia na tradičný predvolebný prístup, spočívajúci v zomkýnaní svojho voličského jadra, vymedzení sa voči politicky blízkym, ale ideovo odlišným stranám. SDKÚ stráca preferencie a zvyšných sedem mesiacov, pravdepodobne plných predvolebných šarvátok a všadeprítomnej demagógie by ich sotva výraznejšie zlepšili. Teraz sa popri reformách môže oprieť aj o zásadný postoj pri výhrade svedomia. Svoje isté percentá má SMK, ale aj v jej vedení (a i v maďarskej tlači) sa vyskytujú obavy, že samotná etnicita prestáva byť silným voličským motívom a čím ďalej, tým to bude výraznejšie. Poslanecká skupina okolo Ľubomíra Lintnera vie, že jej kolektívne i individuálne vyhliadky na politickú budúcnosť sú v rámci Nádeje či mimo nej slabé - dva-tri mesiace tu nehrajú rolu. ĽS-HZDS cíti príležitosť výraznejším nástupom zabojovať o doterajšieho voliča. Slobodné fórum je na vzostupe a Smer-SD vidí veľkú šancu konečne kapitalizovať dlhodobo vysoké preferencie vo vládnych kreslách.
Treba však dovládnuť. Tu dosť prekvapujúco vstupuje do hry prezident. V podstate tým marginalizuje vyjednávačskú úlohu premiéra.
Jedna z možností je úradnícka vláda. Pre politické strany - koaličné i opozičné - nie je zlým riešením, dokonca ani pre Dzurindu. Je síce účinné a ekonomické robiť predvolebnú kampaň z vládnej pozície - prestrihávať pásku na nových úsekoch diaľnic, otvárať fabriky, alebo z pozície premiéra navštevovať desiatky miest a dedín. Ale odchodom z funkcie by sa mu uvoľnili ruky pre nelimitovanú konfrontáciu s politickými subjektmi, s ktorými SDKÚ súperí o rovnakého voliča. Vzdiali sa z dostrelu médií. Tie namieria na nové, zaujímavejšie ciele, aj keď len na pár mesiacov. Bude tu ich minulosť, vzťahy s podnikateľskými a finančnými kruhmi a nepochybné kiksy.
Dá sa predpokladať, že personálne zmeny nepôjdu do hĺbky - že sa nebudú otriasať štruktúry štátnej správy, pretkané politickými nominantmi. Pred jedenástimi rokmi Moravčíkova vláda (nebola úradnícka, vzišla z parlamentu) nechala vo funkcii predsedu Národnej rady - dnešného prezidenta. Ale rýchlo zasiahla do podriadených štruktúr, vlastne len na niekoľko mesiacov. Ak prezident dosiahne dohodu o úradníckej vláde, preberá aj istú zodpovednosť za predvolebné vládnutie a niekoľkomesačnú stabilitu.
StoryEditor