Pýtate sa: Niet koho voliť?

Zo všetkých strán sa na občana hrnú moralistické reči o skazenosti a nemorálnosti v politike. To je normálne, veci, ktoré sa v najvyššej politike dejú, čisté nie sú. Horšie je rozosievanie beznádeje a defetizmu voči týmto javom. Výsledkom je "blbá nálada" a nezáujem ísť k voľbám -- veď niet koho voliť. Je to náš osud? Nie, šestnásť rokov politických, ekonomických a spoločenských zmien je príliš krátky čas na koniec našich dejín.
Minulé desaťročie bolo poznamenané skôr delením spoločnosti, ako jej integráciou. Prebiehala veľká i malá privatizácia, reštrukturalizácia priemyslu, bánk, poľnohospodárstva -- to všetko s pozitívnymi, ale i negatívnymi dôsledkami na občanov. Vznikol nový štát, a s ním nové pozície. Trhové hospodárstvo prinášalo podnikavým ľuďom veľké príležitosti. Vzniklo nové sociálne rozvrstvenie (ktoré sa ďalej hýbe). Odrazom na politickej scéne boli aj netradičné politické strany. Nemali ideový obsah, ich posolstvo bolo verbálne všeobjímajúce (porozumenie, občan, robotníci), ale zmysel bol účelový -- podiel na moci. A boli jazýčkami na váhach. Turbulencie, ideová dezorientácia v praktických krokoch, boli a sú aj vo väčšine politických strán, v koalíciách i opozíciách.
Spoločnosť je vo viacerých oblastiach nevykvasená. V ekonomike nie sú zavŕšené privatizačné procesy, ktoré prinášajú určitým záujmovým skupinám benefity. To sa bezprostredne odráža v politike. Zavŕšením tejto prechodnej etapy by mal byť stav, keď si volič nebude vyberať podľa lesku volebnej kampane (často platenej z obskúrnych privatizačných peňazí), ale podľa uvedomenia si vlastnej pozície v spoločnosti a nájdení strany, ktorá politicky najlepšie kryje jeho politické a sociálne ambície. A v tom je zatiaľ problém. Môže presvedčený pravičiar s istotou voliť SDKÚ, KDH, Slobodné fórum? Dá liberál bez zaváhania hlas Slobodnému fóru či SDKÚ? Má ľavičiar, ktorého záujmy námezdného pracujúceho by mala presadzovať ľavicová strana, istotu, že ňou je Smer so svojím záujmovým pozadím?
Problém však primárne nie je v stranách a politikoch, oboje generuje sociálno-ekonomický vývoj. Nie že by nemohli byť lepší, ale pre britské či škandinávske podmienky ešte nedozrel čas. Teda objektívne podmienky. Ale ani subjektívne, na ktoré by mohli pôsobiť najmä médiá -- predovšetkým nízky prah tolerancie občanov pre ľudskú a politickú etiku politikov.