Podnikateľ Marián Kočner vlani v auguste kúpil necelý hektár pôdy na pozemkoch, kde má stať juhokórejská automobilka Kia. Vláda tento týždeň rozhodla, že na tom zarobí vyše pol milióna korún. Ďalším víťazom je právnik Marek Benedik, ktorý zinkasuje provízie od nespokojných vlastníkov 46 hektárov, od ktorých pôdu štát vykúpi po 350 korún. A ešte väčšími tých 40 dedinčanov, ktorí sa nenechali zastupovať a dostanú celú sumu. Kúpa pozemkov pri Žiline vyjde daňových poplatníkov o vyše sto miliónov korún viac ako bola ich všeobecná (trhová) cena potvrdená znaleckými posudkami.
Štát pôvodne vlastníkom ponúkol za ich ornú pôdu, ktorá nemala hodnotu ani päť korún za štvorcový meter, toľko, ako za stavebný pozemok. Pritom do premeny na stavebný pozemok sme ako daňoví poplatníci investovali namiesto nich miliardy (aj na pritiahnutie automobilky Kia). Čo sme zhodnotili, to sme ešte aj draho zaplatili. Však ministri, ktorí o tom rozhodovali, nedávajú z vlastného. Dostali sa však pod časový tlak s rizikom, že straty z oneskorenia alebo úplného ohrozenia investície budú niekoľkonásobne vyššie. Presne s touto núdzou kalkulovali vlastníci. Odvtedy, ako vstúpili do hry Kočner a Benedik, sa už nedožadovali spravodlivejších posudkov, ale iba ceny, ktorú si stanovili. Nič neriskovali. Aj pri vyvlastnení by im štát vyplatil ako primeranú náhradu toľko, čo im ponúkal bez neho. Okrem hrozby možnými obštrukciami vypúšťali dymové clony najskôr o neznámych českých, potom údajných slovenských podnikateľoch ochotných im vraj vyplatiť po 350 korún, takže zodpovedné orgány medzitým zanedbali vyvlastňovanie. Keď ho ministrovi Ruskovi vlani odobrila vláda, minister spravodlivosti Daniel Lipšic vyhlásil, že je vo verejnom záujme a sú naň splnené všetky zákonné podmienky. Nespochybňoval ani vtedy, ani odvtedy, aspoň nie verejne, rozbor ministra hospodárstva, že sa štát nemôže s vlastníkmi dohodnúť na ľubovoľnej cene a musí sa držať objektívneho posudku. Ak teraz tento princíp spochybnil, otvorila sa Pandorina skrinka s návodom pre ďalších vlastníkov pozemkov domáhať sa tiež ľubovoľného zvyšovania kúpnej ceny pri akejkoľvek diaľnici či významnej investícii.
Z cudzieho krv netečie, povedal si aj minister hospodárstva Pavol Rusko, ktorý začal uvažovať o spravodlivosti aj pre tých vlastníkov, ktorí mu uverili, že štát nemôže vyplatiť viac, a teraz sa cítia podvedení. Potom už nepôjde iba o 100, ale takmer 500 miliónov korún navyše. A keď doplatia vlastníkom pri Žiline, prečo nie aj pri Trnave? Tým, čo alebo dobrovoľne predali pôdu pod automobilku PSA, alebo ich tu bez veľkého kriku a bez ohrozenia investície za primeranú náhradu včas vyvlastnili? Vznikne ďalšie hnutie poškodených vlastníkov, ktorí po Slovensku lepšiu pôdu ako pri Žiline predávali lacnejšie ako po 350 korún? Nájde sa ešte niekto, kto dobrovoľne niečo predá štátu? Raj pre právnych zástupcov.