Začiatkom júna vyvolali rozruch scenáre rozvoja elektroenergetiky, ktoré napísali Slovenské elektrárne a zverejnilo ich ministerstvo hospodárstva. Podľa jedného z nich vzniknú straty vo výške 279 miliárd korún do roku 2020, ak sa nedostavia 3. a 4. blok Mochoviec, hoci by sa odstavené elektrárenské výkony čiastočne nahradili nejadrovými zdrojmi. Spomenutú astronomickú sumu strát prezentoval aj minister Pavol Rusko a zdôrazňoval, že po roku 2008 hrozí nebezpečenstvo regulácie odberu elektriny. Najviac vyrobenej elektriny v SR -- tri štvrtiny, odoberú tri distribučné spoločnosti pre svojich zákazníkov. Paradoxne, ich názory na problém so zdrojmi v blízkej budúcnosti nebolo počuť. Redakcia HN preto distribučky oslovila. Promptne zareagovala Západoslovenská energetika, a až minulý týždeň Východoslovenská energetika. Stredoslovenská energetika sa odmietla vyjadriť.
Postoje Západoslovenskej aj Východoslovenskej energetiky majú spoločné to, že sa nedostatku elektriny a obmedzovania jej dodávok neobávajú.
Manažér Východoslovenskej energetiky Uwe Lück pre HN uvádza: "Sme presvedčení, že k obmedzovaniu dodávky elektriny nedôjde." Podľa neho by nemali nastať skutočnosti, ktoré by viedli k zavedeniu regulačných stupňov a hrozbe vypínania odberateľov, lebo problém zdrojov sa bude komplexne riešiť. Upozorňuje tiež, že v rámci nadchádzajúcej privatizácie Slovenských elektrární sú veľmi dôležité predstavy budúceho vlastníka elektrární o rozvoji elektrárenských kapacít.
Ani podľa hovorcu Západoslovenskej energetiky Jána Orlovského priame ohrozenie z nedostatku kapacít v tejto najväčšej distribučke nepociťujú a veria, že súčasná diskusia aj predchádzajúce konzultácie s vládnymi inštitúciami povedú k tomu, že chýbajúca kapacita sa bude riešiť výstavbou nových zdrojov aj na území Slovenska. Orlovský naznačil, že materská spoločnosť E.ON má ambície rásť na Slovensku nielen ako distributér, ale aj ako výrobca elektriny. ZSE má navyše záujem prostredníctvom svojich dcérskych spoločností podieľať sa na budovaní doplnkových prenosových ciest, minimálne na územiach, kde skupina E.ON pôsobí. Potiaľ vyjadrenie Orlovského. Treba doplniť, že v bezprostrednom susedstve ZSE pôsobí Jihomoravská energetika a ÉDÁSZ v oblasti maďarského Győru. Obe vlastní E.ON.
Ťažko možno skryť, že za elektrárenskými katastrofickými scenármi je v pozadí obava z konkurencie nejadrovej energetiky. Tú predstavujú najmä plynárenské spoločnosti. Sú silné a schopné využiť zaváhanie stúpencov jadra. Vedia postaviť chýbajúce zdroje za dva roky. HN majú informácie, že to dokáže aj slovenský plynárenský operátor -- SPP. Sú štáty s fungujúcimi ekonomikami, kde väčšinu elektriny vyrábajú spaľovaním plynu. Príkladom je Taliansko.
Jadrová alternatíva sa zdá lepšia. Aj preto, že zásobám jadrového paliva v najbližších sto rokoch nehrozí vyčerpanie, sú priaznivejšie rozložené z geopolitického hľadiska a jeho preprava je menej náročná. Jadrovej energetike na Slovensku vlastne nič nestojí v ceste. Azda iba fakt, že Slovenské elektrárne sú štátne. Ich privatizácia sa rozbehla, ale počuť námietky: Veď ich majú kúpiť spoločnosti s rozhodujúcim vplyvom štátu. Odpoveď je nelichotivá: Nezostáva nám nič iné, slovenský štát sa ukázal ako zlý vlastník a neschopný stratég v energetike. O tom svedčí aj fakt, že nemá ľudí na to, aby vypracovali realistické energetické scenáre.
StoryEditor