Jedna letecká spoločnosť za druhou zavádzajú na prahu prázdninovej letnej turistickej vlny prirážky k cenám leteniek za zvýšené náklady na pohonné látky. Ceny čierneho zlata na svetových trhoch prerazili hranicu 60 dolárov za barel a za "priťažujúcu okolnosť" sa považujú aj výsledky prezidentských volieb v Iráne. Zvíťazil konzervatívec Mahmúd Ahmadinedžád, ktorý bude mať právo vymenovať v auguste nového premiéra. Bolo by naivné sa domnievať, že to bude veľký milovník Západu a horlivý stúpenec zvyšovania ťažby ropy, aby tak klesli jej ceny.
Regionálni analytici tlačovej agentúry Reuters mávajú citlivý nos na blížiace sa zmeny v Iráne. A keď očakávajú výmenu aj na poste ministra pre ropný priemysel, je to značne pravdepodobné. Ahmadinedžád porazil v druhom kole niekdajšieho prezidenta Alího Rafsandžániho, keď získal 62 percent hlasov. Ich nositelia pochovali túžby prozápadne orientovaných reformistov a ich stúpencov. Nad výsledkami možno mračiť čelo a pripomínať správy o narušenej regulárnosti hlasovania, ale celkove má 49-ročný starosta hlavného mesta Teheránu dostatočnú legitimitu na to, aby začal naprávať, čo považuje za zhnité v štáte iránskom.
Ak chce naprávať, bude donútený aj reformovať? Áno, ale po svojom. Pod pojmom "reformy" sa dnes na celom svete uskutočňujú kroky vedúce k otváraniu národných ekonomík a ich zapájaniu do globálneho hospodárskeho súkolesia. Ekonomické uvoľňovanie býva sprevádzané politickými, právnymi a spoločenskými zmenami. Mnohé autoritárske štáty vynakladajú značné úsilie na to, aby ekonomickú transformáciu oddelili od politickej. V Iráne, kde sa svetská zákonodarná i výkonná moc podriaďuje Rade dohliadačov nad zlučiteľnosťou iniciatív a rozhodnutí s Koránom, sú vyhliadky na politickú liberalizáciu mizivé. V teokracii iránskych ajatolláhov musí exekutívna moc i doterajší prezident Mohammad Chatámí prispôsobovať modernizačné trendy sústave noriem, ako ich definuje Korán a interpretuje spomínaná rada.
Irán je štátom s vysokou pôrodnosťou a dve tretiny obyvateľstva majú menej ako 30 rokov. Napriek tomu triumfoval vo voľbách islamu vrúcne oddaný technokrat Ahmadinedžád. Má doktorát z dopravného inžinierstva na Teheránskej univerzite vedy a technológie, kde aj prednášal. Študentskú generáciu dobre pozná a vie, ako je vnútorne rozštiepená. Mladí prahnú po zrýchlení spoločenských zmien a zmiernení moci teokracie, ale prekáža im rozbujnená korupcia vo vládnych kruhoch a v aparáte štátu. Ahmadinedžád verí, že reformy sa majú uskutočňovať v rámci existujúcich hospodársko-právnych podmienok. Je za posilnenie úlohy štátu a ochranu domácich ropných producentov a spravodlivejšie rozdelenie výnosov. Stručne povedané - morálna očista a vyššia efektivita súčasného systému namiesto Západom propagovaného hospodárskeho liberalizmu. Znie to populisticky a nacionalisticky, ale taká je cesta, na ktorú sa tento 70-miliónový štát a štvrtý najväčší vývozca ropy na svete vyberie.