Častejšie návštevy u lekára, slabší imunitný systém, nižšie šance prežiť rakovinu -- to je len pár nevýhod, ktorým musia čeliť pesimisti. Jedno z vysvetlení tvrdí, že ak sa niekto na svet nepozerá cez ružové okuliare, jeho imunitný systém začne zvažovať, či takéhoto tvora vlastne treba udržiavať pri živote. U väčšiny ľudí však funguje presne opačný systém, keď na zlé rýchlo zabúdame. Máme sa jednoducho radi a psychologické experimenty dokazujú to, čo okolo seba vidíme každý deň. Keď ľudia mali vyriešiť nejaký rébus a pochválili ich za to, boli na seba hrdí, ak im povedali, že si pri riešení nepočínali najlepšie, našli príčinu zlyhania v niečom inom. Ľudský mozog má podľa vedcov silnú tendenciu selektívne vyberať informácie a cenzorovať pravdu, takže vytvára akúsi vľúdnejšiu realitu. Ako tvrdia, najväčším priateľom nášho ega je naša vlastná pamäť.
Filmy ako Matrix nám v rozpore s tým nahovárajú, že sa viac oplatí žiť v tvrdej realite než v príjemnej ilúzii. Náš mozog z nás však radšej vytvára optimistov bez príčiny a namiesto úplného poznania pravdy dáva prednosť pekne vyselektovanému svetu. Poznaj sám seba je heslo známe ešte z čias antickej filozofie. Očakáva sa od neho nielen vyššia múdrosť, ale zrejme aj blažený pocit z toho, kam až nás naše vedomie dostalo. Poznanie samého seba však môže byť v skutočnosti cestou do pekla, čo dokazuje jedna zvláštna sorta ľudí. Vnímanie vlastnej osobnosti je u nich viac vyvážené, zodpovednosť za úspechy, ale aj za zlyhania berú vážnejšie, ich očakávania sú realistickejšie. Sú živým dôkazom toho, čo sa nám stane bez ilúzií. Ide totiž o klinicky depresívnych ľudí.
StoryEditor