Pri ustavičných návrhoch na riešenie financovania zdravotníctva sa uprednostňujú iba aspekty, ktoré majú nepriaznivý dosah len na priamych účastníkov zdravotníckych služieb -- pacientov a zdravotníkov, a pri týchto diskusiách sa akosi obchádzajú zdravotné poisťovne (ZP), ktoré odčerpávajú obrovské množstvo našich peňazí. Namiesto rušenia nemocníc, ktoré priamo pomáhajú pacientom, by preto bolo múdrejšie zrušiť nepotrebný byrokratický aparát ZP. Veď každá potrebuje budovu (buď vlastnú alebo prenajatú), ktorú treba patrične "na úrovni" zariadiť, vybaviť výpočtovou technikou, vozovým parkom, a to všetko treba chrániť -- zväčša súkromnými bezpečnostnými službami. Každá ZP má riaditeľa, x-členný manažment, zodpovedajúci počet sekretárok, referentov a všetci majú slušný plat. Po vynásobení počtu ZP a ich pobočiek sumou "opodstatnených nákladov" sa dospeje k obrovským číslam. Navyše pri ZP existujú nadstavbové orgány, od dobre platených správnych a dozorných rád, až po Asociáciu zdravotných poisťovní, príslušných odborov na ministerstvách s podobnými nákladmi.
Je existencia toľkých ZP pre 5-miliónový národ opodstatnená, keď sa líšia prakticky len formou a farbou formulárov na výber poistného, prípadne číslami bankových účtov? Rozdiel v poskytovaní služieb medzi nimi bol azda len pri ich vzniku, keď lanárili poistencov. Pacient pri návšteve lekára vidí rozdiel medzi ZP len v tom, že lekár ho zapíše na bodovací hárok prislúchajúci tej "jeho" alebo ho odmietne ošetriť bez priamej platby, pretože s jeho ZP nemá uzavretú zmluvu.
Ani o spôsobe liečenia a potrebných liekoch by nemali rozhodovať ZP, ale ošetrujúci lekár, u ktorého si objednávajú výkony.
Príspevky za recept zasa pocítia pacienti s najväčším zdravotným postihnutím. Veď ošetrujúci lekár vie, koľko a aké lieky pacient potrebuje, a pochybujem, že predpíše všetko, čo si pacient objedná ako v reštaurácii -- porciu toho, porciu onoho. Pobyt v našich nemocniciach tiež nepatrí do kategórie luxusných dovoleniek (stačí sa pozrieť na vybavenie obyčajnej nemocnice), aby sa tam ľudia snažili dostať, azda len okrem starších osamelých ľudí a zopár bezdomovcov.
Pri existencii len jednej ZP by sa získal reálnejší prehľad o poskytovaní služieb i liekov jednotlivým občanom. Odvolávať sa na otrepanú frázu, že v zahraničí funguje pluralita ZP, pri našom počte obyvateľov neobstojí.
StoryEditor