StoryEditor

Krízové scenáre zo Saudskej Arábie

03.08.2005, 00:00
Zhodou náhod som mal v deň úmrtia panovníka Saudskej Arábie možnosť zhliadnuť americký film Dohoda (The Deal, 2005), ktorého dej sa točil okolo obchodov s ropou počas vymyslenej vojny USA proti Lige arabských štátov. Okrem dvojhodinovej zábavy mi priniesol jeden zaujímavý poznatok -- scenárista za najčiernejšiu verziu vyostrenia ropnej krízy považoval strojnásobenie maloobchodnej ceny benzínu na šesť dolárov za galón, teda 3,785 litra. To znamená 1,585 dolára za liter. Podľa aktuálneho výmenného kurzu dolára voči euru však za liter benzínu napríklad v Nemecku zaplatíte už dnes v priemere od 1,5 do 1,585 dolára. Taký veľký rozdiel medzi Európou a USA robí daňové

Zhodou náhod som mal v deň úmrtia panovníka Saudskej Arábie možnosť vzhliadnuť americký film Dohoda (The Deal, 2005), ktorého dej sa točil okolo obchodov s ropou počas vymyslenej vojny USA proti Lige arabských štátov. Okrem dvojhodinovej zábavy mi priniesol jeden zaujímavý poznatok -- scenárista za najčiernejšiu verziu vyostrenia ropnej krízy považoval strojnásobenie maloobchodnej ceny benzínu na šesť dolárov za galón, teda 3,785 litra. To znamená 1,585 dolára za liter. Podľa aktuálneho výmenného kurzu dolára oproti euru však za liter benzínu napríklad v Nemecku zaplatíte už dnes v priemere od 1,5 do 1,585 dolára. Taký veľký rozdiel medzi Európou a USA robí daňové zaťaženie uhľovodíkových palív, pričom sadzby v Severnej Amerike patria medzi najnižšie na svete.
Ak by teda nastala ropná kríza, pričom momentálne štrukturálne zmeny týmto slovným spojením nemožno označiť, v Európe by vznikol priestor na zníženie spotrebných daní, ktoré dokážu fungovať ako fiškálne nárazníky. Najtvrdšiu ranu pri takomto postupe by si totiž odniesli štátne rozpočty. USA by na podobné balansovanie priestor nemali. Zranenie spotrebiteľských nálad by pre najsilnejšiu ekonomiku sveta mohlo byť smrteľné. Pri zmýšľaní Američanov, ako ho ukázal aj spomínaný film, je preto logickou prudká reakcia trhu na smrť Fahd ibn Abdal Azíz Saúda. Špekulatívne hedgové fondy, ktoré nemajú reálny záujem na odbere obchodovaných kontraktov, v love za vyššími ziskami vyhnali futuritné kontrakty s dodávkou na konci zimy na dosah piatich centov od silnej psychologickej hranice 65 dolárov za barel, teda 159 litrov. Tento pohyb dopadol aj na kurz dolára, ktorý sa oproti euru oslabil, ale ostal v dlhodobom rastovom trende vďaka niekoľkonásobnému odolaniu útokom na silnú technickú hranicu 1,225 USD/EUR.
Abdalláh ibn Abdal Azíz Saúd, nový vládca krajiny s najväčšími dokázanými ropnými rezervami na svete, podľa kuloárov pestuje s Washingtonom dobré vzťahy. Rovnako, ako jeho zosnulý nevlastný brat Fahd, ktorého zodpovednosť na seba prebral už po Fahdovej mozgovej príhode v roku 1995. Saudskoarabi boli jednými z najhlasnejších, ktorí volali po čo možno najvyšších exportných kvótach OPEC, čo sa, pochopiteľne, nepáčilo krajinám s nižšími exportnými kapacitami. Aj počas konfliktu v Iraku deklarovali, že nahradia dodávky Bagdadu. Abdulláh totiž koncom 90. rokov na vlastnej ekonomike zažil, čo dokáže spôsobiť ekonomická kríza vedúcich importérov ropy. Keď sa počas ázijskej krízy ropa prepadla k 10 dolárom, Saudská Arábia sa rútila do defaultu. Od roku 2000 začal OPEC používať tzv. vyvážené cenové pásmo 20 -- 25 dolárov za barel. Podľa odborníkov by saudskoarabská ekonomika na vybalansovaný rozpočet potrebovala ceny okolo 30 -- 35 dolárov za barel, čo bol pred časom aj nový návrh vyváženého pásma. Dnes už však ropný minister Ali Naími hovorí o pásme 40 -- 50 dolárov, čo ukazuje, že krkolomne ťažiaci Saudskoarabi výšku cien nedokážu ovplyvniť. Otázka krízy -- nekrízy tak leží iba na pleciach nízkych spotrebných daní v USA. Tých USA, ktoré Saudskej Arábii roky slepo a tvrdohlavo prisudzujú vyššie ťažobné kapacity, než skutočne má.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
28. január 2023 18:34