StoryEditor

Dlhy minulosti i budúcnosti

18.08.2003, 00:00
Deficit a vládny dlh nevyjadruje len vzťah k budúcim generáciám, ale aj k minulým. Popri hodnotách sa tu vytvorili i vnútorné dlhy -- na technologickej úrovni, životnom prostredí, v istom, nejednoznačnom zmysle, i na vzdelaní, zručnosti a poznatkoch. Takže naše schodky a dlhy nie sú len záväzkom pre našich potomkov, ale my tiež splácame nemalé dlhy predchádzajúcich generácií. Takže naše skutočné bežné hospodárenie môže byť lepšie, ako sa zdá.

Deficitné hospodárenie štátu ide na úkor budúcich generácií. O tom nie pochýb a odvolávanie sa na úspech deficitnej politiky pri prekonávaní veľkej hospodárskej krízy v USA nie je namieste. Vymkla sa tradičnému ekonomickému mysleniu, bola úspešná, ale správna vtedy a tam. Priniesla oživenie v ekonomike s vysokým produkčným potenciálom, ktorá sa zadrhla pre poruchy mimo reálnej ekonomiky. Môže znamenať impulzy i v období povojnovej obnovy či, ako v našom prípade, transformácii. Riziká sú však veľké -- zlá štruktúra a neeefektívnosť vládnych investícií, vytláčanie súkromného sektora, zadlženosť vládneho sektora nad únosnú mieru. Ekonómovia upozorňujú, že hoci sú dnes schodky v USA, Japonsku a veľkých európskych krajinách vysoké, efekty, podobné tým za Keynesa, neprinášajú.
Pri vysokom vládnom dlhu si vlády a centrálne banky mohli v minulosti pomáhať barličkou -- pripustili vysokú infláciu, ktorá dlh znehodnotila. Profesor univerzity v Yale R. Shiller pripomína, že skromná, šesťpercentná inflácia zníži za jedenásť rokov reálny dlh na polovicu. Západoeurópske krajiny museli verejné financie ozdravovať bez nej -- zároveň bolo treba dodržiavať všetky maastrichtské kritériá. Najmä Taliansko, Španielsko a Grécko, ale i ďalšie v polovici 90. rokov urobili zásadné zmeny v rozpočtoch, ktoré sa pritom výraznejšie negatívne neprejavili na ekonomickej a sociálnej situácii týchto krajín. Teraz sa do problémov s dodržiavaním rozpočtového kritéria Paktu stability dostáva Nemecko a Francúzsko, krajiny s vysokou mierou prerozdeľovania cez verejné financie. Ich cesta bude ešte ťažšia, lebo liečba infláciou pre spoločnú menu už vôbec neprichádza do úvahy. Reformám vo výdavkoch navyše stoja v ceste politické (historické, zvykové) prekážky.
U nás tento odpor nie je taký intenzívny. Pri posudzovaní výšky deficitu treba mať na zreteli aj fakt, že deficit a vládny dlh nevyjadruje len vzťah k budúcim generáciám, ale aj k minulým. Popri hodnotách sa tu vytvorili i vnútorné dlhy -- na technologickej úrovni, životnom prostredí, v istom, nejednoznačnom zmysle, i na vzdelaní, zručnosti a poznatkoch. Takže naše schodky a dlhy nie sú len záväzkom pre našich potomkov, ale my tiež splácame nemalé dlhy predchádzajúcich generácií. Takže naše skutočné bežné hospodárenie môže byť lepšie, ako sa zdá.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
31. máj 2023 01:49