Dlhy minulosti i budúcnosti

Deficitné hospodárenie štátu ide na úkor budúcich generácií. O tom nie pochýb a odvolávanie sa na úspech deficitnej politiky pri prekonávaní veľkej hospodárskej krízy v USA nie je namieste. Vymkla sa tradičnému ekonomickému mysleniu, bola úspešná, ale správna vtedy a tam. Priniesla oživenie v ekonomike s vysokým produkčným potenciálom, ktorá sa zadrhla pre poruchy mimo reálnej ekonomiky. Môže znamenať impulzy i v období povojnovej obnovy či, ako v našom prípade, transformácii. Riziká sú však veľké -- zlá štruktúra a neeefektívnosť vládnych investícií, vytláčanie súkromného sektora, zadlženosť vládneho sektora nad únosnú mieru. Ekonómovia upozorňujú, že hoci sú dnes schodky v USA, Japonsku a veľkých európskych krajinách vysoké, efekty, podobné tým za Keynesa, neprinášajú.
Pri vysokom vládnom dlhu si vlády a centrálne banky mohli v minulosti pomáhať barličkou -- pripustili vysokú infláciu, ktorá dlh znehodnotila. Profesor univerzity v Yale R. Shiller pripomína, že skromná, šesťpercentná inflácia zníži za jedenásť rokov reálny dlh na polovicu. Západoeurópske krajiny museli verejné financie ozdravovať bez nej -- zároveň bolo treba dodržiavať všetky maastrichtské kritériá. Najmä Taliansko, Španielsko a Grécko, ale i ďalšie v polovici 90. rokov urobili zásadné zmeny v rozpočtoch, ktoré sa pritom výraznejšie negatívne neprejavili na ekonomickej a sociálnej situácii týchto krajín. Teraz sa do problémov s dodržiavaním rozpočtového kritéria Paktu stability dostáva Nemecko a Francúzsko, krajiny s vysokou mierou prerozdeľovania cez verejné financie. Ich cesta bude ešte ťažšia, lebo liečba infláciou pre spoločnú menu už vôbec neprichádza do úvahy. Reformám vo výdavkoch navyše stoja v ceste politické (historické, zvykové) prekážky.
U nás tento odpor nie je taký intenzívny. Pri posudzovaní výšky deficitu treba mať na zreteli aj fakt, že deficit a vládny dlh nevyjadruje len vzťah k budúcim generáciám, ale aj k minulým. Popri hodnotách sa tu vytvorili i vnútorné dlhy -- na technologickej úrovni, životnom prostredí, v istom, nejednoznačnom zmysle, i na vzdelaní, zručnosti a poznatkoch. Takže naše schodky a dlhy nie sú len záväzkom pre našich potomkov, ale my tiež splácame nemalé dlhy predchádzajúcich generácií. Takže naše skutočné bežné hospodárenie môže byť lepšie, ako sa zdá.