Nájsť spoločnú reč medzi podnikateľmi v cestovnom ruchu a ochrancami prírody nie je jednoduché. Každý zo svojho uhla pohľadu obhajuje svoje záujmy. Napätie sa stupňuje o to viac, ak sa pozornosť sústreďuje na rozvojové aktivity v niektorom z národných parkov. Výnimkou nie je ani Tatranský národný park. Ochranári apelujú na to, že rozvoj cestovného ruchu na tomto území sa musí riadiť súčasnou legislatívou, ktorá vychádza zo zákona č. 289/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, kde je ochrana prírody nadradená nad všetky ostatné činnosti. Preto nemôžu akceptovať názory niektorých podnikateľov, že legislatíva je brzdou rozvoja cestovného ruchu. Problém je dohodnúť sa na jednotnom prepravnom cestovnom lístku na horských dopravných zariadeniach, alebo na financovaní skibusu na zemný plyn, ktorý by prepravoval lyžiarov medzi jednotlivými lyžiarskymi strediskami. Mnohí nie sú ochotní spolupodieľať sa finančne na výstavbe a prevádzke ekologických stavieb. Pokračuje tiež zvýšený tlak na výstavbu nových objektov cestovného ruchu, ktoré podľa vyjadrenia ochranárov zasahujú do najcennejších chránených území, ale aj na zvyšovanie lôžkovej kapacity alebo mechanického zasnežovania pri obmedzených zdrojoch pitnej a úžitkovej vody. Podnikatelia si ťažkajú na stavebnú uzáveru, pritom však len na území mesta Vysoké Tatry stúpol za ostatné roky počet ubytovacích zariadení (140) a lôžok (12 071). Pribudli i športové a rekreačné zariadenia. Na nedávnej medzinárodnej konferencii vo Vysokých Tatrách o životnom prostredí na území Euroregiónu Tatry sa odborníci zhodli v názore, že jedinou akceptovateľnou aktivitou v národných parkoch je kontrolovaný rozvoj cestovného ruchu. Víziou jeho rozvoja v TANAP-e by malo byť dosiahnutie európskych štandardov nielen v poskytovaných službách zákazníkom, ale aj v ochrane prírody a rozvoji cestovného ruchu.