Pravdepodobnosť, že čoskoro budeme platiť eurom, sa zvýšila. Sobotňajšia správa o zhodnotení centrálnej parity asi potešila každého ekonóma. Z môjho pohľadu máme pred sebou tri dobré správy: Po prvé: Národná banka má viac priestoru pre výkon monetárnej politiky. Po druhé: zlyhanie - nesplnenie maastrichtských kritérií kvôli nezodpovednej fiškálnej politike - by bolo len ťažko ospravedlniteľné. Po tretie: ochladnutie nových členských štátov, pokiaľ ide o prijatie eura, neostalo nepovšimnuté.
Ešte nedávno sa za riziko považovalo nesplnenie troch kritérií - inflácie, fiškálneho deficitu a stability meny. Manévrovací priestor Národnej banky bol však obmedzený blízkosťou kurzu k spodnej hranici povoleného pásma, takže do istej miery mala pred sebou neriešiteľnú dilemu - obetovať infláciu, alebo kurz? Samozrejme, zníženiu inflácie pomohol tvrdší slovník vlády voči monopolom. Lenže, kto vie povedať, aký bude vývoj cien ropy v tomto roku?
Na druhej strane, dobré správy o raste ekonomiky a príchode nových investorov prinášajú aj zhodnotenie našich zárobkov (vrátane ziskov) a úspor aj vďaka zhodnoteniu meny. Všetci vieme, že kurz je možné držať na netrhových hodnotách len dočasne. Len nevieme, ktoré hodnoty sú tie trhové. Či je zhodnotenie prirýchle, alebo primerané, to teda radšej nechávam na Národnej banke.
Ak Národná banka získala priestor, hlavnou neznámou pre prijatie eura ostáva fiškálna politika. Hospodárstvo síce bude generovať vyššie ako plánované príjmy, ale tlak na zvyšovanie výdavkov sa môže stupňovať rovnako rýchlo, ak nie rýchlejšie. Rovnako rýchlo sa dá rozhodnúť pre politicky jednoduchšiu cestu odkladania reforiem a plánovaných úspor v štátnej správe. Po zhodnotení centrálnej parity však predpokladám, že snahy kapitol o rast štátneho aparátu a výdavkov budú (naďalej) držané pod prísnou kontrolou ministerstva financií.
Treťou správou je regionálny dosah rozhodnutia - euro neostáva pre nové členské štáty nedosiahnuteľnou métou. Aj keď Slovensko môže skorým prijatím eura zvýšiť svoju komparatívnu výhodu oproti ostatným štátom v regióne, nie je v jeho záujme ostať v tomto osamotené.
Otázkou ostáva, či zhodnotenie centrálnej parity neprišlo priskoro. Nuž, nechajme sa prekvapiť, aký bude ďalší vývoj. Ale jedno je isté - Slovensko potrebuje makroekonomickú stabilitu, štrukturálne reformy a euro.
Anton Marcinčin, Svetová banka