Počkajme desať rokov. Stíhačky zlacnejú na polovicu

Slovensko a migy. To je už vyše desaťročná téma pre lobistov, politikov, odborníkov i médiá. Najnovšia epizóda vyzerá ako nelogická mediálna hra. Lietadlám MiG-29 sa vyčíta, že ich systémy nedokážu vo vzduchu rozoznať spojenecké lietadlá od nepriateľských (systém IFF). Letectvo však práve problém rieši -- z deblokácií ruského dlhu chce aj za účasti západných firiem modernizovať migy na štandardy NATO a súčasne predĺžiť ich životnosť najmenej do roku 2015. No a práve to sa kritikom nezdá -- načo míňať na modernizáciu migov, lepšie kúpiť stíhačky západnej výroby. Inak povedané: ak chceme lietadlá so systémom IFF, treba kúpiť úplne nové. Alebo ešte inak -- ak je vám v aute v lete horúco, nedávajte si namontovať klimatizáciu, ale choďte rovno do obchodu s novými autami. Díler bude mať radosť.
Na Slovensku po roku 2000 definitívne prevládol názor, že nadzvukové letectvo potrebuje aj taká malá krajina ako naša. "Ak armáda nie je schopná brániť vzdušný priestor štátu, nie je to armáda," tvrdí český minister obrany Karel Kühnl a rovnako sa správajú Maďari alebo neutrálni Rakúšania. Aj Severoatlantická aliancia od nás očakáva, že si svoj vzdušný priestor ubránime vlastnými silami. Možno ani nám by sa nepáčilo, keby sme za obranu museli ročne platiť stámilióny korún Čechom alebo dokonca Maďarom. To bol aj dôvod, prečo pred štyrmi rokmi utíchli reči o vyše 20-miliardovom nákupe niekoľkých desiatok podzvukových Hawkov britskej firmy BAE Systems (tá sa teraz podieľa na modernizácii migov). Hawky nie sú schopné vybudovať vzdušnú nadvládu a ťažko ich použiť aj na obranu proti teroristickým hrozbám, kde sa očakáva blesková reakcia.
Nadzvukové stíhačky sa kupujú najmenej na tridsať rokov a treba na ne mimoriadne veľa peňazí. Minister obrany Juraj Liška tvrdí, že modernizácia migov je najlacnejší spôsob, ako si v najbližších rokoch zachovať kvalitné letectvo. Migy sú stále veľmi výkonné lietadlá, čo pre HN potvrdil aj John Nielson z BAE Systems (táto firma sa podieľala na vývoji niekoľkých typov stíhačiek, ktoré majú práve migom konkurovať). Tucet zmodernizovaných migov nás vyjde z deblokácie na dve miliardy korún -- teda 5,2 milióna dolárov za kus.
Česi si na desať rokov prenajali 14 švédskych Gripenov za 19,6 miliardy českých korún. Za jeden stroj zaplatia 57 miliónov dolárov. Také sú momentálne ceny nových stíhačiek: francúzsky Rafale stojí okolo 65 miliónov dolárov, európsky Tajfun 70, americká F-16 posledných verzií 50 a F-18 Super Hornet dokonca 85 miliónov dolárov. Na porovnanie -- Rusi momentálne ponúkajú Indii MiG-29 najmodernejšej verzie za 40 miliónov dolárov. Cenový rekord však bezkonkurenčne drží americká najmodernejšia "neviditeľná" stíhačka F-22 Raptor so 150 miliónmi dolárov. Ale to sa už aj samotným Američanom zdá priveľa a zredukovali objednávku zo 750 lietadiel na necelú polovicu.
Nákupy stíhačiek však nie sú len o peniazoch -- pri rozhodovaní má rovnakú váhu aj politika. Kritici modernizácie migov upozorňujú na našu pripútanosť na Rusko, ktoré nemá s NATO partnerské záväzky. Aj Poliaci a Maďari chcú so svojimi migmi lietať len do roku 2010 a potom prejsť výhradne na západnú techniku -- Poľsko na F-16 a Maďarsko na Gripeny. Noví členovia NATO sa odvracajú od ruskej techniky tak, ako Západoeurópania v sedemdesiatych rokoch od Američanov. Vtedy vznikla spoločná európska stíhačka Tornado a po nej Tajfun. Toto lietadlo najnovšej generácie bez ohľadu na vysokú cenu už zavádza do výzbroje Británia a Nemecko. Musia, pretože do jeho spoločného vývoja investovali stámilióny eur a znamená desaťtisíce pracovných príležitostí. Pritom medzi konštruktérmi firmy MiG sa už v polovici deväťdesiatych rokov hovorilo o tom, že Tajfun technicky a technologicky zostarol skôr ako vzlietol jeho prvý prototyp.
Spochybňovaná modernizácia migov môže pomôcť Slovensku prečkať najhoršie obdobie. Ešte nejaký čas asi budeme zakomplexovanou popoluškou, ale okolo roku 2015 môžeme mať za podstatne lacnejší peniaz najmodernejšie letectvo v strednej Európe. V tom čase totiž budú na predaj supermoderné stíhačky F-35, ktoré vyvíja americký Lockheed spolu s európskymi firmami. Európanom už totiž došlo, že lepšie ako konkurovať Američanom je s nimi globálne spolupracovať. Nová stíhačka pritom nesmie stáť viac ako 35 miliónov dolárov -- to bolo americké ultimátum pri objednávke vývoja v roku 2001. Aj západné vlády už totiž znervózneli z astronomických cien najmodernejších strojov. A okolo roku 2015 možno predpokladať, že aj slovenská ekonomika zvládne nákup takýchto strojov.
Minister Liška tvrdí, že nákup F-35 je len jedno zo zvažovaných riešení. Odklad rozhodnutia o desať rokov vytvorí dosť času, aby sa výzbroj slovenského letectva detailne zvážila. Okrem F-35 však iných riešení nie je veľa. Lietať s migmi do roku 2035 a potom nakúpiť bezpilotové stíhacie automaty? To znie príliš fantasticky. Alebo zostať pri ruskej technike a počkať si na lietadlo T-50, vyvíjané v konštrukčnej kancelárii Suchoj? Na svetových trhoch má konkurovať americkému F-35. Nielen rovnakou cenou -- podľa niektorých zdrojov ho má bojovou hodnotou podstatne prevyšovať a stať sa protipólom nateraz nedostihnuteľnej stíhačky F-22 Raptor. Rusi by radi do vývoja zaangažovali aj európske firmy, takže ponúkaná technika už nebude ani čisto americká, ani čisto ruská. Ale svet sa zasa za desať rokov až tak nezmení, aby sa Slovensko ako člen NATO nepriklonilo k F-35.