Štát sa dostal do kúta

Uplynulo už viac ako desať mesiacov odvtedy, ako minister hospodárstva Pavol Rusko varoval, že pre neochotu majiteľov predať vlastné pozemky za úradnú cenu je vážne ohrozená výstavba automobilky Kia Motors pri Žiline. Vyvlastnenie pozemkov by podľa neho predĺžilo termíny výstavby o 5 -- 6 mesiacov. V polovici augusta zostávalo nevykúpených ešte 80 hektárov pozemkov. Vyvlastňovací proces by podľa vtedajšej analýzy trval od dvoch do deviatich mesiacov. Aj tieto termíny vraj ohrozujúce výstavbu uplynuli, no týždeň pred kontrolnou návštevou najvyššieho predstaviteľa firmy Hyundai/Kia Monga Koo Čanga zostalo pri Žiline nevykúpených i nevyvlastnených okolo 52 hektárov pozemkov. Vláda sa 5. marca 2004 krkolomne zaviazala, že 220-hektárový pozemok najneskôr do 31. augusta odovzdá upravený a pripravený na stavbu investorovi. Napriek tomu v posledných týždňoch otáľa s rozhodnutím, ktoré by malo posunúť riešenie situácie a urýchlilo uvoľnenie pozemkov pre stavbu. Ak však Rusko ani v októbri nevidel inú alternatívu ako vyvlastnenie, vážne ohrozenie investície, alebo protizákonný postup, nemôže sa čudovať, že niektorým členom vlády sa navrhovaná zámena pozemkov zdá blízka práve tomu poslednému. Ak Rusko -- a nakoniec i vláda -- vytrvalo presadzuje, že štát sa nemôže so súkromníkom dohodnúť na akejkoľvek cene, ale sa musí držať primeranej náhrady stanovenej znaleckým posudkom, ťažko pristúpi na precedens, ktorý tento princíp -- aj keď okľukou -- obchádza. Alebo veriť, že traja neznámi dobrodinci (ak sú podnikatelia) vyplatia vlastníkom pozemkov pri Žiline po 350 korún, aby za to od štátu, teda zo Slovenského pozemkového fondu, ako náhradu získali lacnejšie pozemky, hoci na druhom konci Slovenska? Skôr sa zdá, že tu Rusko padol do pasce, ktorú mu nastavil podnikateľ Kočner a majitelia pozemkov, ktorí ho obštrukciami pritlačili do časového kúta.
Do podobnej pasce sa dostal aj bez Kočnera pri Trnave. Hoci sa v investičnej zmluve so spoločnosťou Peugeot Citroën ešte v januári 2003 slovenské strany zaviazali premiestniť farmu spoločnosti Semat a 27 obytných domov v jej susedstve, sa dostali do úzkych. Ministerstvo to nestihlo pripraviť a teraz navrhuje riešenie, ktoré je drahšie: dohodlo sa na majetkovej náhrade pre vlastníkov podstatne vyššej ako je všeobecná hodnota ich pôvodného majetku. Riskuje nedodržanie maximálnej hospodárnosti a efektívnosti použitia prostriedkov štátneho rozpočtu i porušenie zákona. A najmä precedens, ktorému sa Rusko, aspoň slovne, toľko bránil. Komu bude môcť teraz tvrdiť: "Ceny sú dané znaleckým posudkom a štát nemôže zaplatiť viac"? Otvára niekomu príležitosť na veľký biznis.