Dolár by mal naďalej rásť

V polovici marca odštartovala spanilá jazda amerického dolára, ktorý sa v prvom júlovom týždni so ziskom asi 16 centov dostal na dostrel od maxima z apríla 2004. Zmena nálad na devízovom trhu v prospech zelenej bankovky bola sprevádzaná stratou entuziazmu pre euro a ázijské meny. Kvôli víťazstvu republikánskeho kandidáta v novembrových prezidentských voľbách v USA prišiel obrat kurzu dolára oproti euru neskôr než sme prognózovali (Ako naložiť s dolárovými úsporami, HN 11. 3. 2004). Trh však nakoniec v súlade s očakávaniami odsunul otázku masívneho deficitu bežného účtu platobnej bilancie Spojených štátov do úzadia a sústredí sa na vývoj referenčných úrokových sadzieb Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky. Okrem toho duši investora, ktorý stavil na dlhé dolárové pozície, lahodí aj zlepšovanie fiškálnej situácie a oproti očakávaniam vyšší hospodársky rast USA v druhom kvartáli.
Fed koncom júna zvýšil úroky na 3,25 percenta a v sprievodnej správe poznamenal, že hospodárska expanzia je stabilná a menová politika je stále stimulujúca. Jediná veta nenaznačila zmenu trendu zvyšovania úrokov. Všetky zraky sa teraz otočili na Alana Greenspana, šéfa Fedu, ktorý dnes finišuje svoju spoveď o otázkach menovej politiky pred americkým Kongresom. Nech povie čokoľvek, nezmení dlhodobý trend vývoja cien futuritných kontraktov Fed Funds na burze Chicago Board of Trade, ktorý 18. júla korunoval januárový kontrakt výnosom až 4,02 percenta. To znamená, že trh do konca roka ráta so zvýšením úrokov trikrát po 25 bázických bodov z 3,25 na 4 percenta. V januári Greenspan po dlhých rokoch odíde z čela centrálnej banky. Očakáva sa špekulovanie o budúcnosti Fedu, ktoré, ako je typické v časoch neistoty, by mohlo neskôr viesť k oslabeniu kurzu dolára. Menová politika USA môže nabrať nový kurz, napríklad zavedením inflačného cielenia, ktoré by aj napriek vysokým cenám ropy momentálne asi viedlo k zastaveniu rastu úrokov. Zatiaľ má však americká mena vydláždenú cestu na zhodnocovanie dovtedy, kým sa hospodárstvo eurozóny a Japonska nepozviecha z problémov a tamojšie centrálne banky nenaštartujú razantné zvyšovanie úrokov. To znamená, že dolár by mal rásť aj v roku 2006.
Pálčivejšou otázkou, na ktorú nedá odpoveď ani Greenspan, je miera ochoty hedgových fondov riskovať proti prodolárovému sentimentu v treťom kvartáli, keď by Čína mohla oznámiť až desaťpercentné pásmo pre revaluáciu čínskeho jüanu. Jeho zhodnotenie by viedlo k nákupom ostatných ázijských mien a, pochopiteľne, trh by tento krok robil v (riskantnom) predstihu. Jedným z náznakov možných zmien bolo rozhodnutie Číny nezúčastňovať sa na rokovaniach ministrov financií G7, pretože revaluácia jüanu by potom mohla byť chápaná ako výsledok nátlaku Západu. Navyše, na prelome júna a júla začali medzi insidermi kolovať informácie, že Biely dom informoval niektorých senátorov o očakávanom kroku Pekingu ešte pred septembrovou cestou čínskeho prezidenta Chu Ťin-Tchaoa do Washingtonu. Napríklad analytik Stephen Jen zo spoločnosti Morgan Stanley dáva revaluácii v treťom kvartáli pravdepodobnosť 60 percent. Jediným škrtom cez rozpočet dlhodobého rastu dolára by tak mala byť iba stávka na jüan.