Prekvapenie sa nekonalo -- Topolánkova trojkoaličná vláda získala v parlamente dôveru. Iba málokto čakal aktívnu účasť prebehlíkov Michaela Pohanku a Miloša Melčáka na celodennom rokovaní. Asi sa takisto nepočítalo s tým, že sa Melčák postaví k mikrofónu a pustí sa do Jiřího Paroubka.
Najprv k samotnému zdĺhavému a nudnému rokovaniu parlamentu od úsvitu ešte dlho do súmraku. Ráno otvoril stručným a vecným príhovorom Mirek Topolánek. Prvý zábavný moment sa odohral na konci jeho vstupu. Ako správny "vzdelanec" citoval Senecu. Citovanie klasikov si mohol odpustiť, najmä keď všetci vedia, že pán predseda vlády nie je ani zďaleka knihomoľ, klasikov normálne necituje a niekto mu to teda musel poradiť.
Potom prišla reakcia predsedu ČSSD Paroubka: tá bola ešte k veci. Väčšina ďalších príspevkov, hovorili prevažne sociálni demokrati, nemala s témou hlasovania o dôvere vláde nič spoločné. Bohuslav Sobotka rozvláčne hodnotil osem rokov vlády ČSSD. Nech sa páči -čo to to má však spoločné s programom vlády novej a jej personálnym zložením?
Potom však už padla lavína. Ďalší poslanci rečnili a rýchlostnej ceste do Mohelnice, exminister vnútra Bublan o hasičskom zbore, Bursík a Urban sa hádali o jadrovej energetike a pod. Refrénom dlhého dňa bolo to, že si predseda parlamentu Miloslav Vlček mýlil pojmy galéria -- galérka. Opakovane vyzýval novinárov, aby nevyrušovali "na tej galérke". Je to akýsi pokus o "moravizmus" alebo čaro nechceného ?
Prečo to celé tak dlho trvalo? Dianie určuje prítomnosť televíznych kamier. Predpoludním rokovanie vysielala ČT dokonca na dvoch kanáloch. Ak by priamy prenos nebol, skončilo by hlasovanie o dôvere o desiatej dopoludnia.
Je tu ešte jedna príčina. Poslanci ČSSD sa pokúsili o svojský "filibustering", teda opozičnú obštrukciu, ktorá je obvyklá v Kongrese USA. Reční sa a reční a blokuje sa tak akcieschopnosť zákonodarného zboru. Na druhej strane na skutočný či plnohodnotný filibustering to bolo tak trošku krátke.
Teraz k tomu najdôležitejšiemu, k vláde samotnej. Máme tu jednu z najsympatickejších vlád po roku 1989: skúsený diplomat a bývalý disident Vondra, v Európe rešpektovaný Schwarzenberg, kompetentný a vecný minister životného prostredia Bursík, kultivovaní Gandalovič a Pospíšil. Vláda sa môže blysnúť v oblasti zahraničnej politiky alebo v dobrej manažérskej a hospodárnej správe ministerstiev. Je, naopak, veľmi pravdepodobné, že vláda bude legislatívnym mrzáčikom, žiadne transformačné zákony, ktoré krajina potrebuje ako soľ, sa jej nepodarí schváliť.
S týmto súvisí aj hodnotenie samotného Topolánka. Doteraz zatiaľ na čo položil ruku, to mu vyšlo, teraz má navyše plnohodnotnú vládu s dôverou. Je však možné, že mal viac šťastia než rozumu. Kvalita vládnutia sa navyše nepozná na moci, ale na schopnosti presadiť to, čo sľúbil a čo si predsavzal. Topolánek chcel byť veľkým reformátorom. No bez silnej vlády väčšiny to asi nepôjde.
Vnútri vlády sa dá očakávať veľké napätie -- medzi ODS a Zelenými, vnútri ODS tiež. To je potenciálny deštrukčný faktor. Nepodceňoval by som však mediátorské schopnosti ministra zahraničia Schwarzenberga. Celý život je usilovným a "neformálnym" diplomatom. Na európskej politickej scéne už dokázal dohodnúť a zmieriť všeličo, aj keď sa o tom veľa nevie.
A do akej miery je vláda legitímna? To sa odvodzuje od "motívov prebehlíkov" . Všetko sa dá akceptovať, len korupcia nie. Keď si človek spomenie na májový výrok Marka Dalíka (poradcu Topolánka), že na odstavenie sociálnej demokracie od moci sú on a jeho šéf ochotní urobiť čokoľvek, potom človeku naozaj v žilách stuhne krv.
Jan Macháček, komentátor Hospodářskych novin, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.