Dnes
Zabudnite na Harryho Pottera, Česko má nového akčného superhrdinu: Václava Klausa. Zapnite si tri najväčšie české televízne stanice a každý deň na vás vykukne. Prídavkom sú časté články. Inak to nie je ani v rozhlase. Václav Klaus sa podľa všetkého rozhodol aj v tomto poli prevalcovať všetkých svojich súperov. Kampaň pred voľbami vypukla už minulý rok. Klaus je vďačným kúskom pre médiá v pozitívnom aj negatívnom zmysle. (Voľby sú ešte ďaleko, ale Klaus už je blízko, Viliam Buchert, 7. 1.)
Die Presse
Kauza Ruggiero zvýrazňuje základné problémy talianskej vlády. Berlusconi si myslí, že môže vládnuť nad jeho stranou Forza Italia, jeho vládou akoby to bolo jeho mediálne impérium Mediaset: On, Berlusconi, ktorý vyhlásil, že Napoleon je jeho idol, je šéfom. Koncerny, strana a aj štát sú tu okrem iného aj na to, aby slúžili osobným záujmom šéfa. Svedčia o tom početné zákony, ktoré si mediálny magnát presadil. (Napoleon v Ríme, Wieland Schneider, 7. 1.)
Die Welt
Septembrové útoky boli vojenské akty. Páchatelia boli vojnoví zločinci. Rozhodnutie súdiť ich vojenskými tribunálmi bolo očividne správne. Použiteľnosť však nebola jasne ohraničená len na obvinenia z vojnových zločinov, a preto si verejnosť myslela, že vláda sa snaží rozšíriť sféru platnosti vojenských tribunálov. Tribunál môže ponúknuť to, čo v minulosti: férovú, nestrannú metódu súdu. (Vojenské tribunály sú legitímne, Joseph I. Lieberman, 7. 1.)
The Washington Post
Americkú vládu podpichujú, prečo sa správa inak k Arafatovi a inak k Mušarráfovi. Obidvaja sa previnili rovnako -- dovolili samovražedným atentátnikom zaútočiť na ich demokratického suseda, neboli schopní zabrániť teroristom v ich konaní. Je to chyták. Rozdiel je v krajine. Ale Mušarráf urobil niečo, čo neurobil žiaden iný moslimský vodca, napadol nielen teroristov, ale aj ideológiu militantného islamu a tých, ktorí ju kážu. (Rovnaké ale rozdielne, Jackson Diehl, 7. 1.)