Kontrolná otázka: prečo americké akcie od začiatku krízy tak prudko rastú? Áno – všetci tušíme, že kvantitatívne uvoľňovanie a nulové úrokové sadzby. Ale aký je skutočný mechanizmus tohto rastu?
Podivné „buybacks“
Kto kupoval americké akcie? Nie, neboli to domácnosti, neboli to inštitucionálni investori a nebolo to ani zahraničie. Od krízy sme tu mali iba jedného veľkého nákupcu amerických akcií – samotné americké korporácie. Tie od začiatku krízy skúpili akcie v objeme 20 percent celkovej trhovej kapitalizácie.
Prečo americké korporácie skupujú svoje vlastné akcie v objeme takmer 4 bilióny dolárov? Správajú sa vysoko racionálne – predaje príliš nerastú, zisky tiež nie. A preto, aby akcionári mali dobrý pocit, korporácie zvyšujú zisky umelo. Tým, že odkúpia akcie, znížia objem akcií v obehu, čím vzrastie zisk na akciu (EPS). A to je jediné číslo, na ktorom záleží. Voilá!
A tak za posledné roky vidíme paradoxnú situáciu, keď kumulatívne firemné zisky stagnujú, avšak zisky na akciu rastú na nové maximá. A práve tento rast EPS je skloňovaný ako veľký úspech amerických korporácií, ktorý podporuje ďalší rast akciového trhu. Lepšie povedané podporoval...
Podivná panika
Akciový trh pred týždňom zažil najväčšiu kalamitu za posledné roky. Áno, fondy krátkej volatility a vyššie dlhopisy, všetci vieme. Ale aký bol ten skutočný mechanizmus poklesu?
Opäť sa dostávame k americkým korporáciám. Tie dlhodobo realizujú spätné odkupy akcií pri každom poklese akcií. Až na minulý týždeň. Pretože pred vyhlasovaním firemných výsledkov (raz za kvartál) majú spoločnosti moratórium na spätné odkupy. Z trhu sa zrazu stratil ten najväčší nákupca akcií. A tak ostal otvorený priestor pre vymazávanie nadmerných špekulácií obchodníkov s volatilitou.
Podivné financovanie
Avšak ešte dôležitejšia otázka je, dokedy môžu korporácie skupovať svoje vlastné akcie? Alebo začnime inou otázkou - ako vlastne financovali tieto nákupy?
Jednoducho, cez predaj vlastných dlhopisov. Americké korporácie emitovali každý rok nové a rekordné množstvá svojho dlhu; v roku 2017 to bolo viac ako jeden bilión dolárov. Celkovo sa dlh amerických korporácií dostal na nové historické maximá, 44 percent HDP. Prekonal maximá z roku 2001 ako aj 2009. Pravdepodobne nie príliš pozitívne znamenie.
A tu prichádzame k druhému dôležitému bodu. Korporácie dokážu financovať svoje spätné odkupy iba do bodu, kým sú schopné sa lacno financovať. Preto celú túto stratégiu ohrozuje zvyšovanie sadzieb. Preto finančné trhy ostali vystrašené 4-ročnými maximami výnosov na dlhopisoch.
A čím viac vláda míňa, tým vyššie sadzby pôjdu. Rozpočet pre tento kalendárny rok dosiahne v USA deficit takmer bilión dolárov, dvakrát viac, ako sa očakávalo ešte minulý rok. Ostražití dlhopisoví obchodníci začínajú dlhopisy v obavách vo veľkom vypredávať. A ich výnos rastie...
Úrokové sadzby rastú a s nimi obavy, že financovanie spätných odkupov akcií ide do stratena. Čo ak je práve toto ten kľúčový spúšťač výpredaja akcií?