Podnikové prieskumy EÚ za prvý kvartál ukázali narastajúci problém s nedostatkom pracovnej sily. V rámci celej EÚ hlási 20 percent firiem, že je to limitujúci faktor pre rozvoj produkcie. To je s odstupom najviac v histórii. Vo štvrtom kvartáli minulého roka to bolo 17 percent a pred rokom len 12 percent. Problém nedostatku pracovnej sily v EÚ sa teda zintenzívňuje a keď to takto pôjde ďalej, tak onedlho sa dočkáme toho, že najväčším problémom firiem nebude to, že nemajú komu predávať, ale koho zamestnať. Slabý dopyt ako dôvod obmedzujúci rozvoj aktuálne hlási 24 percent firiem, čo je zase najmenej v histórii.
Percento firiem EÚ hlásiacich problémy s pracovnou silou a s dopytom:
Samozrejme, silný trh práce nie je rovnomerne rozložený. Najviac problémov s pracovnou silou hlásia v Maďarsku (88 percent firiem) a najmenej podľa očakávania v Grécku (0 percent). Pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že trh práce má tri tváre: 1. brutálne sa prehrievajúci, čo je fenoménom nových členských krajín EÚ; 2. silný/mierne sa prehrievajúci v západných a severných krajinách EÚ; 3. slabý, to sa týka juhu.
Percento firiem, ktoré hlásia problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily v krajinách EÚ:
Pre ilustráciu toho, čo sa podľa tohto prieskumu aktuálne deje v nových členských krajinách, sa pozrime na Slovensko, kde hlási nedostatok pracovnej sily 36 percent firiem. To je dokonca viac ako tých, ktoré majú problém nájsť dopyt pre svoje produkty a služby, tých bolo v prvom kvartáli 32 percent. Na to, že ešte v roku 2013 hlásilo problém s pracovnou silou minimum firiem, je to výrazný pokrok. V histórii sa už stalo, že viac firiem hlásilo problém s nedostatkom pracovníkov ako s dopytom (v rokoch 97/98 a 07/08), avšak dialo sa to pri podstatne nižších úrovniach ako v súčasnosti.
Percento firiem na Slovensku hlásiacich problémy s pracovnou silou a s dopytom:
Pre nové členské krajiny je to mimoriadne pozitívna správa, pretože trh bude tlačiť na výraznejší rast miezd. A udeje sa to prirodzene a nie umelo. Ostatne, už sa to deje, podľa dát NBS rástli v januári mzdy medziročne v priemere o 7,1 percenta, čo je druhé najrýchlejšie tempo od roku 2009, odkedy NBS zbiera tieto dáta.
Medziročný rast miezd na Slovensku (zdroj: NBS):
Takisto je to pozitívna správa pre západné a severné krajiny, kde sa deje to isté, ale v podstatne menšej miere. Na juhu však budú mzdy naďalej stagnovať, resp. rásť len veľmi miernym tempom. V konečnom dôsledku je však tlak na rýchlejší rast miezd v ostatných častiach eurozóny pre juh pozitívna správa, pretože im vyšší mzdový diferenciál môže zvýšiť mzdovú konkurencieschopnosť voči zvyšku eurozóny. Je to však pre juh len veľmi slabá útecha.
P.S.: Používanie priemyselných robotov prudko rastie a firmy majú čím ďalej tým viac problém zohnať ľudí. Som zvedavý, koľko dôkazov ešte potrebujú mudrlanti vykrikujúci ako stroje/roboty spôsobia masovú nezamestnanosť na to, aby s touto blbosťou už konečne prestali a začali riešiť existujúce a nie vymyslené problémy.