Presvedčenie trhov, že kľúčový index spotrebiteľských cien relevantný pre rozhodovanie FED-u o budúcnosti menovej politiky prelomí v najbližších mesiacoch magickú hranicu dvoch percent podporuje rast amerického dolára a naopak dostáva pod tlak stredoeurópske meny, vrátane eura.
Zelená bankovka ťaží najmä z rastúcich dlhopisových výnosov v USA, ktoré sa v prípade 10-ročnej splatnosti dostali prvý krát od roku 2014 nad úroveň troch percent, čo akcie aj napriek pozitívnej výsledkovej sezóne neteší. Inflačné očakávania zvyšujú rastúce ceny komodít (najmä ropy a kovov), ktoré sa určitým oneskorením pretavia do nárastu inflácie, čím podporia jastrabie kroky FED-u.
Situácia v eurozóne je však odlišná. Predstihové indikátory - nálada v priemysle eurozóny poklesla v apríli štvrtý krát v rade - odrážajú zviazané ruky podnikov pri rozhodovaní o investíciách v dôsledku Brexitu a neistoty z protekcionistickej zahraničnej politiky USA, odhaľujú absenciu štrukturálnych reforiem vlád, ale reflektujú aj silné euro, ktoré negatívne vplýva na ziskovosť exportérov.
Absencia výraznejších inflačných tlakov a dáta z ekonomiky teda jednoznačne napovedajú, že Rada guvernérov ECB sa na dnešnom zasadnutí bude držať nastoleného kurzu a s komunikáciou ukončenia programu kvantitatívneho uvoľňovania nebude ponáhľať.
Počká si na júnové zasadnutie, na ktorom bude viditeľné, či sa ekonomika eurozóny aj pod vplyvom krátkodobého oslabenia eura dokázala zo slabšieho prvého kvartálu „otrepať“ čo trhom napovie, ako vážne to Draghi a spol. s uťahovaním menovej politiky myslia vážne.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.