Zatvorenie kohútikov s ruskou ropou prinieslo okrem starostí aj klady. Tým najdôležitejším plusom bude výraznejší záujem voličov o energetickú bezpečnosť, diverzifikáciu zdrojov a úspornosť. Väčšina z nás sa vozí autom alebo varí na plyne. Po udalostiach na ropovode Družba si dokážeme lepšie predstaviť, ak by rúry vyschli úplne. Politické strany budú musieť nájsť kľúč k energetickým rébusom a viac si ich podľa toho budeme pri voľbách vyberať. Aj jednotlivé štáty únie si uvedomia, že je potrebné ťahať za jeden koniec povrazu.
Rusi teraz budú musieť kázať o kapitalizme a tvrdiť: Iba chceme, aby všetci platili trhové ceny a dodržiavali obchodné zmluvy. Kto bude plniť kontrakty, nemá sa čoho báť. Takisto budú z Moskvy odkazovať: Keby sme dávali niekomu lacnejšie (ako bol doteraz zvyknutý), budete nás kritizovať, že si ho chceme kúpiť. Lenže tak to nie je. Rusko navidomoči spája obchodné a veľmocenské záujmy, používa energetické dodávky na vymedzovanie sfér vplyvu. Rusko potrebovalo a potrebuje ovplyvňovať vývoj v Gruzínsku a na Ukrajine a teraz posiela signál Bielorusom, aby žiadali integráciu svojho štátu naspäť do ruského lona.
Vláda v Moskve sa správa ako slon v porceláne. Možno si chce iba vynútiť rešpekt, ale z dlhodobého hľadiska si pod sebou podrezáva konár. Dobrý obchodník a diplomat nepripustí vyhranenie. Ak by energetické komodity exportovala z Ruska celá plejáda od vlády nezávislých firiem, bolo by to niečo úplne iné než situácia, keď vyvážajú štátom ovládané kolosy.
Európska únia sa musí vážne zaoberať rusko-nemeckým plynovodom pod Baltským morom. Jeho hlavným účelom je vraziť klin medzi európske štáty. Európskou prioritou sa musí stať ropovod aj plynovod z Kazachstanu či Turkménska do Európy mimo ruského územia.
Tak ako v Spojených štátoch inicioval prejav prezidenta Georgea W. Busha masívne investície do hľadania nových, alternatívnych zdrojov energie, o to isté sa musí pokúsiť Európa. Iba a iba EÚ ako celok môže dať spolu zdroje potrebné na zmenu priorít v oblasti vedy a výskumu.
Je nevyhnutné reformovať poľnohospodársku politiku. Ona nielen blokuje zdroje použiteľné - napríklad - na energetickú bezpečnosť, ale aj poľnohospodárstvo sa stane kardinálnym prostredím na produkciu takých palivových zdrojov, ako je etanol.
V rámci bezpečnostnej politiky sa EÚ doteraz sústredila na pohyb osôb. Nie je energetika dôležitejšia? Otázka je preto nasledujúca: Ako chce Európska únia mapovať ruské štátne záujmy, keď jednotlivé tajné služby sú stále výhradne v kompetencii príslušných národných štátov?
Nič nebudeme mať zadarmo. Väčšia kapacita zásobníkov, nové ropovody (plynovody) aj výskum budú niečo stáť.
Jan Macháček, komentátor Hospodářskych novín, Praha, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.