Tento týždeň sme na trhoch so severomorskou ropou Brent mohli spozorovať strmý pád. Napriek tomu, že začiatkom októbra analytici odhadovali extrémny nárast ropy, najmä kvôli uvaleným sankciám na Irán od USA, ktoré nadobudnú platnosť 4. novembra.
Fundament sa odvtedy diametrálne zmenil, a preto čierne zlato pokračuje v prepade. Pri nadobudnutí platnosti sankcií však môže cena ropy opätovne vystreliť.
Cena severomorskej ropy Brent sa klesla až na úroveň 73 dolárov za barel. Na rovnakej úrovni sa naposledy obchodovala koncom augusta 2018.
O negatívnu náladu na trhoch sa postaral najväčší výpredaj amerických akcií od roku 2011, ktorý viedol k sklamaniu investorov z hospodárskych výsledkov výrobcov čipov a následné posilnenie obáv z dopadu ciel a spomalenia hospodárskeho rastu v Číne na zisky amerických spoločností.
Zrýchľujúca sa dynamika hospodárskeho rastu v Amerike sa posledný rok a pol spolupodieľala nielen na raste akciových trhov, ale aj na raste dopytu po komodite. Keďže vplyvom reštriktívnej monetárnej politiky klesá dopyt po investíciách, aktuálny výplach na akciových trhoch môže byť signálom oslabenia dopytu po „čiernom zlate“.
K poklesu prispelo aj zvýšenie zásob surovej ropy o 6,3 milióna barelov, ktoré zverejnil Americký úrad pre energetiku (EIA). Pre ozrejmenie, išlo o piaty nárast za sebou.
Výraznejšiemu poklesu zabránilo napätie, ktoré pretrváva po vražde saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího medzi USA a Saudskou Arábiou a ním spojená hrozba amerických sankcií. V tomto smere sa objavili aj špekulácie, že Rijád by mohol reagovať protiopatreniami.
Saudskoarabský minister energetiky Chálid Fálih tieto informácie nakoniec vyvrátil, keď začiatkom týždňa potvrdil, že Saudská Arábia, ktorá je najväčším producentom komodity v rámci OPEC-u, má v úmysle aj naďalej ropu a politiku od seba oddeľovať a neplánuje na západné krajiny uvaliť ropné embargo ako v roku 1973.
Saudi chcú stabilizovať svetové energetické trhy a zvýšiť ťažbu ropy na 11 miliónov barelov denne zo súčasných 10,7 miliónov. Plánujú tak vykompenzovať pokles dodávok z iných krajín vrátane Iránu, ktorého ťažba podľa údajov kartelu dosahovala 3,87 miliónov barelov denne.
Sankcie ovplyvnia najmä Čínu, ktorá zastupuje najväčší dopyt po iránskej rope. Zastavenie dovozu komodity z krajiny znamená pre čínske rafinérie, že musia hľadať náhradný zdroj dodávok inde. Saudi síce oznámili, že v prípade potreby sú schopní dosiahnuť hranicu ťažby až 12 miliónov barelov denne, no nedokážu pokryť celý očakávaný výpadok.
Aký dopad budú mať v konečnom dôsledku sankcie voči Iránu na ropný trh, bude jasnejšie až o niekoľko týždňov.
Cena Brentu postupne rastie už viac než dva roky, kedy sa obchodovala za 29 dolárov za barel. Trh sa tak dostal na nové maximá od októbra 2014. Paradoxne, väčší pád sa začal tým istým mesiacom v roku 2018. 1. októbra hodnota vystúpila na 87 dolárov za barel a aktuálne cenový pokles predstavuje 16 percent za 4 týždne.
Skutočný vývoj ceny ropy bude závisieť od reálneho objemu ropy, ktorý v dôsledku sankcií voči Iránu zmizne z trhu, ale aj vývoja geopolitických rizík a spomalenia ekonomického vývoja, ktoré by mohli priniesť oslabenie dopytu po rope. Navyše, niektorí investori sa obávajú aj rastúcich zásob ropy, keďže na niektorých kľúčových trhoch vrátane USA dnes ponuka prevyšuje dopyt.
Autor článku je Patrik Mackových, analytik TopForex