Ak uhádneš moje meno...

Kľúčovú úlohu mena v živote človeka vystihla jedna postavička vystupujúca v starej slovenskej rozprávke. "Ak uhádneš moje meno, nechcem ťa, ale ak ho neuhádneš, vezmem ťa," veršoval si zlomyseľný trpaslík. Zlomyseľnosť by sa dala nájsť aj u istého Newyorčana, ktorý sa rozhodol experimentovať s vlastnými deťmi. Už ho unavovali obyčajné mená, a tak dal jednému zo synov meno Winner, čo mu malo priniesť úspešný život, ďalší syn dostal, naopak, meno Loser, vhodné pre skrachovanca. Život však býva nevyspytateľný, takže dnes je z Losera úspešný detektív, zatiaľ čo Winner si odsedel kopu rokov vo väzení za krádeže a násilnosti. Jediným Loserovým problémom je, že ľudia sa zdráhajú ho nazývať jeho menom, takže ho oslovujú Lou alebo jeho meno vyslovujú s francúzskym prízvukom.
Otec Winnera a Losera o pár desaťročí predbehol moderný trend dávať deťom bizarné mená. Ten je čoraz silnejší, v západnej Európe sa počet detí s netradičnými menami každoročne zvyšuje. Podobný trend je citeľný aj na Slovensku. Niektorí analytici to vítajú, deti tak vraj získajú silnú identitu. Často tým však získajú aj nálepku, ktorá môže prehlušiť ich pokojný mentálny vývoj a hrozí, že sa ich najvýraznejšou stránkou stane ich podivné meno. Tieto deti sa zvyčajne rodia do rodín bez súrodencov a o niečo starším rodičom posadnutým vlastnou ratolesťou. Deti s čudnými menami by si mali všímať sociálni pracovníci, pretože ich rodičia sa s nimi evidentne zahrávajú. Ich najväčším snom môže byť narodiť sa do rodiny s viacerými súrodencami a dostať obyčajné meno -- je to oveľa lepší štart na pokojný život.