Komentár HN: Všetci majú platiť niektorým

Do druhého čítania sa dostal návrh vydať zo štátneho rozpočtu 3,6 miliardy korún ľuďom, ktorí svoje peniaze stratili v pyramídových hrách. Predkladatelia z KSS a ĽS-HZDS ho odôvodňujú tým, že štát má niesť určitý diel zodpovednosti. Pravda, legislatíva bola vtedy nedokonalá, ale vláda a parlament na utesnení dier pracovali. Zastavenie činnosti nebankových subjektov priamo spôsobili legislatívne zmeny začiatkom roka 2002. Predtým médiá sústavne prinášali varovania vtedajšej ministerky financií i podpredsedu vlády pre ekonomiku, že vkladať peniaze do týchto subjektov je veľké riziko a nezodpovednosť voči sebe. Ctihodní podnikatelia sa im vyhrážali žalobami. Prečo sa nezakročilo skôr a ráznejšie? Intervencia štátu predtým, ako sa pripravil vhodný legislatívny rámec, by bola protizákonná. Navyše, pyramídy by sa hneď zosypali a vklady by boli rovnako nenávratné ako po prvom februárovom týždni 2002. Kto by bol terčom hnevu vkladateľov? Vláda. Ústa by si nepochybne otvárali i ctihodní majitelia pyramíd.
František Mojžiš 14. 12. 2000 v Hospodárskom denníku povedal: "Zásahy MF SR, ktorých zmyslom je kontrolovať činnosť nebankových subjektov, sú vhodné pre nesvojprávnych jednotlivcov, nie však pre drvivú väčšinu obyvateľstva... ... ...sú si schopní lepšie zohľadniť výhody jednotlivých foriem investovania ako štátny úradník." Čo mal v tejto atmosfére štát robiť - bez legislatívnej opory hry zastaviť alebo najprv zmeniť legislatívu?
Podľa návrhu boli nečinnosťou štátnych orgánov porušované ľudské práva. Vezmime to inak - nechystajú navrhovatelia porušovanie ústavných práv ostatných občanov? Spôsob ako zaplatiť 3,6 miliardy by mohli poslanci sprehľadniť - občania, ktorí sa do nebankového hazardu nepustili, by mali zaplatiť dodatočnú daň. Lebo úhrada zo štátneho rozpočtu v podstate nie je nič iné. Navyše poslaneckú aktivitu možno rozšíriť aj o hráčov v kasínach či špekulantov na burze.
Zaráža samotný návrh, ale najmä to, že prešiel a akými hlasmi prešiel. Z liberálov ANO za hlasovali poslanci Elsner a Biroš. Svoju predstavu sociálnej spravodlivosti a rovnosti (medzi tými, ktorí chceli 30-percentné úroky a tými, ktorí sa uspokojili so štyrmi percentami v banke?) podporili všetci poslanci Smeru-SD (s výnimkou poslanca Igora Šulaja). Čo zaráža, zdržalo sa i desať poslancov za SDKÚ.
Je smutné, že státisíce ľudí prišli o úspory. Je však nekorektné, a ako precedens do budúcnosti nebezpečné odškodňovať zlú súkromnú investíciu. Či ide o tisíce alebo miliardy.