Zadlženosť školstva, vrátane skrytej, je témou viac ako aktuálnou. Objavili sa viaceré informácie o tom, že nevyrovnané záväzky štátu môžu spôsobiť vážne problémy na začiatku nového školského roku, respektíve by ho mohli ohroziť. Prednosta Okresného úradu v Prešove Milan Benč sa však takýchto dramatických situácií neobáva. Podľa neho nič nestojí v ceste otvoreniu nového školského roka. A to i napriek viacerým upozorneniam zo strany dodávateľov energií o odpojení škôl od dodávok energií, ak nedôjde k úhrade záväzkov, či viacerým havarijným situáciám na budovách škôl a školských zariadení, ktoré musel úrad v minulosti riešiť. Verí, že štát všetky záväzky školstva, tak ako sľúbil, uhradí. Celkový dlh okresu Prešov je takmer 30 mil. Sk. V ňom sú však zaúčtované úroky z omeškania, napríklad za teplo ešte z roku 1998 v objeme 3,2 mil. Sk. Zahrnuté je tu aj neplnenie zákonnej povinnosti zamestnávať zdravotne postihnuté osoby, ktoré úrad vyčíslil od roku 1995 na 7,2 mil. Sk. V okrese s takmer 3 000 zamestnancami v školstve, by musel zamestnať 120 pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou. V podmienkach školstva pri požadovanej odbornosti to však nebolo možné. Po odpočítaní penále predstavuje záväzok 19 mil. Sk, z čoho ešte 5,3 mil. Sk predstavuje dlh z minulého roka.
Objem financií, ktorý do školstva v minulosti plynul, nebol ani zďaleka ideálny, ale najhoršie havarijné strechy, či kotolne, boli opravené. Delimitačné protokoly spracoval Okresný úrad v Prešove k 31. júlu a vzápätí ich odovzdal jednotlivým starostom a primátorom miest. "Vznikajú isté nedorozumenia, ale viac z nepochopenia toho, že mzdové náklady nie sú predmetom delimitácie. Aj preto neboli hneď niektoré delimitačné protokoly podpísané," skonštatoval prednosta.
Aj napriek obavám starostov, obce začnú nový školský rok s o 22 % vyšším objemom finančných prostriedkov. V bežnom cykle sa niektoré faktúry za práce odvedené v prvom polroku uhrádzali v septembri. Vzhľadom k delimitáciám, faktúry z prvého polroka nebudú uhrádzať obce, ale štát. Navyše skutočnosť, že v druhom polroku boli veľké i zimné prázdniny, doteraz štátny rozpočet nezohľadňoval. Pre tovary a služby však druhom polroku každého školského roku v podmienkach prešovského okresu, bolo potrebných 68% z celkových pridelených finančných prostriedkov. Znamená to, že druhý polrok bol pre štát o 18 % nákladnejší. Starostovia dostanú druhú polovicu plánovaného rozpočtu na prvý školský polrok a teda aj na kratšie vykurovacie obdobie. "Náklady na energie u nás tvorili 80 % zo všetkých nákladov. Len 20 % ostalo na údržby a opravy," uviedol Benč.
Nedostatočné financovanie školstva nie je však len záležitosťou tejto vlády. V roku 1998 predstavoval rozpočet na školstvo 53 mil. Sk. Už vtedy však dlh dosahoval 26,5 mil. Sk. Znamená to, že už v roku 1998 bolo potrebných na prevádzku škôl takmer 80 mil. Sk. Súčasný rozpočet bol 89 mil. Sk a dlh v tomto roku dosahuje 5 mil. Sk. Zároveň však uviedol, že merné jednotky, teda spotreba energií počas troch rokov stále klesala. Zvyšovanie rozpočtu spôsoboval nárast cien energií. Kým v roku 1999 predstavovala spotreba elektrickej energie vo vysokej sadzbe takmer 1,692 mil. kWh, v roku 2000 to bolo 1,623 mil. kWh, čo je pokles o 5 %. Spotreba tepla v roku 1999 dosiahla 64,466 GJ, v roku 2000 poklesla o 7,5 %. "Narástla iba spotreba plynu a to z dôvodu, že sa realizovala plynofikácia škôl, zároveň však klesla spotreba uhlia. Chod škôl sme dokázali udržať i pri znížení merných jednotiek. Starostovia však tieto informácie nemali, preto sa obávajú niečoho, čo nepoznali," uviedol Benč.
StoryEditor