Nedeľná relácia STV O päť minút dvanásť nám všetkým ohlásila, čo nás v predvolebnej kampani čaká. Pohľad na niektorých jej aktérov ukázal, že to bude stoka -- kanál, cez ktorý pretečie toľko špiny, klamstiev a podlostí, že sa nám všetkým bude dvíhať žalúdok. Ak mnohí slušní voliči v tejto krajine ešte mali ilúzie o tom, že sa dá v predvolebnej kampani o niečom vecne diskutovať, že politikov bude zaujímať stav krajiny, jej ekonomiky, problémy obyčajných ľudí, stav štátu a jeho imidžu doma i vo svete, tak sa všetci mýlia. Nič z toho nebude. Predstavitelia tých politických strán, ktoré dnes majú v prieskumoch najvyšší podiel volebných preferencií, v nedeľu ukázali, že ich boj o vládne posty je iba bojom o moc a nič viac. Aby svoj cieľ dosiahli, použijú voči sebe všetko, čo sa len dá, bez ohľadu na pravdu, fakty a dosah, aký tento ľúty boj prinesie pre ľudí, ich duchovný a intelektuálny vývoj, pre celú spoločnosť. Ak sa potvrdí, že celá predvolebná kampaň bude založená len na tom, čo si navzájom na seba pozisťovali, ako a kde sa skompromitovali a čo kde a koľko naluhali a nakradli, potom sa naozaj budú môcť tešiť opäť len skutoční zlodeji, mafiáni a podvodníci. Potom sa naozaj budú tešiť všetci tí, ktorí oklamali milióny občanov tejto krajiny v prvej a druhej vlne privatizácie. Budú sa tešiť všetci tí, ktorí v tichosti dnes pripravujú tretiu vlnu reprivatizácie -- prerozdelenia majetku štátu, aby bohatli a ďalej okrádali národ a podvádzali štát, tentoraz už nie ako privatizéri, ale ako podnikatelia, akcionári a tzv. kapitálotvorná vrstva. Dejiny sú plné príkladov podobných tomu, čo dnes môžeme nazvať konsolidácia vlastníckych a mocenských pomerov po revolučných zmenách a prevratoch. Za desať rokov sa Slovensko prostredníctvom politiky zmenilo na nepoznanie. Teraz pôjde naozaj o to, ukázať, do akej miery sa táto zmena stala spoločensky únosnou, vývojaschopnou.
Špinavý a neľútostný boj politikov je totiž zatiaľ iba odrazom tejto novej majetkovej a mocenskej nerovnováhy, a nie naopak. Bližší pohľad na ich divadlo pred kamerami a mikrofónmi je znepokojujúcim dôkazom predovšetkým druhej tváre procesu transformácie tej vrstvy zbohatlíkov, ktorú splodilo obdobie privatizácie. Štyri roky prvej koalície slovenských demokratov mali však priniesť predovšetkým zmenu v tejto nerovnováhe majetku a moci. Bilancia jej vládnutia, ako ju v uplynulom týždni predkladal verejnosti premiér Mikuláš Dzurinda, však ukazuje, že napriek snahe a úsiliu sa demokratický experiment nevydaril a zmenil na niečo iné. Na konci ich volebného obdobia sa totiž naplno ukázalo, že tie isté kritické miesta a body, ktorých riešenie vynieslo slovenských demokratov k moci, sa nepodarilo odstrániť. Demokrati nedokázali zvládnuť dokonca ani len základnú úlohu -- zastaviť proces rozpadu politických strán a štandardizovať politickú scénu krajiny. Z hľadiska výsledkov ich politiky sa dá povedať, že úspešne zvládli to najľahšie, vyrovnať politickú nerovnováhu postavenia krajiny smerom navonok, to znamená napojiť krajinu na pozastavený inštitucionálny proces a postupy smerujúce k členstvu krajiny v OECD, EÚ a NATO. Aj tu sa dá polemizovať, do akej miery je to ich vlastná zásluha alebo viac daná samotným rámcom tohto procesu, ktorý je stanovený jasnými kritériami a podmienkami únie, aliancie či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj -- OECD.
To najdôležitejšie -- zmeniť vnútornú nerovnováhu moci a vlastníctva a ich negatívny dosah na spoločnosť a štát, sa však nepodarilo vyriešiť. Skôr naopak. Tu nejde iba o metodiku bilancií, ale o reálne čísla a fakty. Nezamestnanosť, zahraničnoobchodná bilancia, stav na kapitálovom, akciovom a finančnom trhu, ťažkopádny proces tvorby podnikateľského prostredia, stav reforiem, začínajúc verejnou správou, cez zdravotníctvo, školstvo a vymožiteľnosťou práva končiac, budú umieračikom nielen tejto koalície demokratov. Čo je horšie, onedlho uvidíme, či výsledky ich vládnutia nebudú pre novú vládnu koalíciu dôvodom na tvrdenie, že systémovo založili proces prehlbovania vnútornej nerovnováhy vo vývoji krajiny, ktorý nestihne napraviť ani nasledujúca vláda. Pohľad na zloženie predpokladanej koalície totiž naznačuje, že medzi jej potenciálnymi členmi panujú prinajmenšom rovnako odlišné záujmy a predstavy o riešení tejto vnútornej nerovnováhy a nevyváženosti. Akciová spoločnosť Slovenská republika stojí tak len pred ďalšou etapou s viacerými neznámymi.
StoryEditor