Rok ministerstva financií

Rozpočtové hospodárenie sa v tomto roku ukazuje ako najlepšie za celých sedem rokov oboch Dzurindových vlád. Nízky schodok (za jedenásť mesiacov len 7,5 miliardy, ročný plán je 61,5 miliardy) oproti ročnému plánu je do značnej miery spôsobený nízkym čerpaním výdavkov, ale teší najmä dobrý výber daňových príjmov. Celoročný predpoklad sa splnil už v novembri. Najväčší výpadok príjmov je v položke granty a transfery -- 27 miliárd. Spôsobili ho ťahanice okolo výberových konaní a charakter kofinancovania z európskych fondov. Nie sú to typicky deficitné peniaze, ide len o časový posun ich prijatia.
Dobré čísla sú výsledkom vysokého hospodárskeho rastu a príchodu investícií v minulých rokoch. Ale samy osebe by to nešlo. Vláda žne plody niekoľkoročnej reformy verejných financií, ktorá sa v podstate začala v roku 1999 reštrukturalizáciou bankového sektora, pokračovala konsolidáciou a sprehľadnením verejných financií (zrušenie alebo transformácia takmer všetkých štátnych fondov), finančnou decentralizáciou a reformou rozpočtového procesu. Tento rok bol prvým plným rokom finančnej decentralizácie, ktorý zvýrazňuje jej výhody i odhaľuje slabiny, ktoré bude treba napraviť. Pri tvorbe štátneho rozpočtu ministerstvo pokračovalo v modernizácii. Pokročilo sa v programovom rozpočtovaní a keby u správcov kapitol bolo viac pochopenia, bolo by možné zájsť ďalej. Programom prospieva i trojročný rozpočtový horizont -- čísla na ďalšie dva roky sú síce len indikatívne, ale dávajú orientáciu v trendoch. Vývoj rozpočtového hospodárenia a meny viedol k prijatiu do režimu ERM II, ktorý vnucuje určitú rozpočtovú politiku aj budúcej vláde.
Úspešne sa napĺňa ďalší strategický cieľ ministerstva -- optimálna obsluha verejných financií prostredníctvom Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. V roku 2005 by sa tu malo usporiť 6,6 miliardy korún podľa hotovostného princípu a podľa akruálneho (časové rozlíšenie) až 9,9 miliardy korún. Výnosy štátnych dlhopisov sa vplyvom rôznych faktorov, medzi nimi vládnej politiky, znížili za tri roky o vyše polovice a padli pod tri percentá.
Medzi neinštitucionalizované pozitíva ministerstva financií patrí racionálny prístup ministra Ivana Mikloša k štátnej pomoci. Odpor k priveľmi veľkorysej podpore juhokórejských investorov (Kia, Hankook) vyjadroval ešte za ministrovania Pavla Ruska a ako poverený minister hospodárstva dokázal veľkorysú pomoc výrazne znížiť. Hankook by štát vyšiel pridraho.
Národná banka Slovenska vydala k návrhu štátneho rozpočtu stanovisko, v ktorom ho v podstate chváli. Ale poukazuje na to, že konjunkturálne roky by sa mali využiť na výraznejšie zníženie schodku. Na druhej strane Mikloš hovorí, že sotva možno nájsť porovnateľnú krajinu, kde sa v predvolebnom roku znižuje schodok. To je pravda, ale rozpočet predvolebný je. Nie vo vzťahu k absolútnym číslam, ale vo vzťahu k možnostiam. To už však nie je vec verejných financií, ale veľkej politiky.