StoryEditor

Ak výnimku neudelíš, výnimku nečakaj

11.07.2003, 00:00
Autor:
Tibor  IčoTibor Ičo

O tom, že aj vernosť má svoje výnimky, svedčí pevný postoj Slovenska v otázke Medzinárodného trestného tribunálu (ICC). Odmietli sme totiž podpísať bilaterálnu dohodu o imunite pre amerických občanov (rozumej vojakov) pred týmto novovytvoreným globálnym súdom. Aj za cenu, že riskujeme nevôľu Washingtonu. Postavili sme sa na stranu EÚ, ktorá dvojstranné dohody svojich dnešných aj budúcich členov s USA o imunite odmieta. Premiér M. Dzurinda sa zvyčajne nehanbí povedať, že lídrom demokratického sveta je Amerika, ktorá si zaslúži našu podporu. Vyjadrili sme to napokon aj účasťou našich chemikov v konflikte s Irakom. Vláda by však chcela byť aj silným spojencom USA. Tu už však nestačia len slová o vernosti, tu sa žiada tiež disponovať kvalitnou armádou. Aby sa takou mohla stať aj naša, najmä na ceste do NATO, potrebuje peniaze. Na vzdelávanie a výzbroj. Vlastnými silami to neutiahneme, preto sa spoliehame, ako budúci člen aliancie, na pomoc Spojených štátov. To, čoho sme sa dočkali, však nepotešilo. Keďže sme dohodu o ICC s Washingtonom neuzavreli, schytali sme v minulých dňoch studenú sprchu. Kongres nám zmrazil vojenskú pomoc vo výške takmer 10 miliónov dolárov.
Dúfali sme vo výnimku, ktorú mocnejším a verným spojencom Američania bez problémov udeľujú, ale šesť budúcich členov NATO -- Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko -- takouto výsadou nepoctili. Európska komisia síce náš pevný postoj ocenila, ale tých desať miliónov nám za to nevyplatí. Môžeme sa utešovať, že o rok, keď sa staneme súčasťou aliancie, nám predsa tie peniaze dajú, ale horkosť práve prehltnutej pilulky cítiť. Ešte, že tu máme prísľub prezidenta G. Busha, ktorý dal kandidátskym štátom pred minuloročným summitom NATO v Prahe: USA už nikdy neponechajú strednú Európu napospas osudu. Dodajme však, že deficit spojeneckej vernosti či ochoty vyhovieť v otázke ICC potrestajú, aspoň pozastavením finančnej pomoci.
Šéfovi diplomacie E. Kukanovi je to ľúto, ale do Washingtonu odkázal, že Slovensko postoj nezmení. Sme proti tomu, aby boli americkí občania vyňatí spod jurisdikcie medzinárodného tribunálu, ktorý má súdiť a trestať zločiny, spáchané proti ľudskosti. Nemáme obavy Washingtonu z možného zneužitia tohto, pre nich nie celkom legitímneho súdu, napríklad ideologicky motivovanou obžalobou. V Bruseli vyjadrili nad vecou poľutovanie, ale dočkali sme sa aj pochvaly za to, že sme "odolali americkému tlaku". Či nejaký naozaj bol, to nám Kukan neprezradil.
Poučenie z tejto trpkej skúsenosti je zrejmé: ak výnimku neudelíš, výnimku nečakaj. Ako budúci člen EÚ i NATO bude musieť SR okrem zručnejšieho riešenia domácich problémov zmeniť svoj politický štýl aj na medzinárodnej scéne. Staneme sa jej aktívnym tvorcom, nielen príjemcom rozhodnutí mocnejších. To zjavné prekvapenie, ktoré washingtonská studená sprcha spôsobila najmä v rezortoch obrany a diplomacie, nemá opodstatnenie. Nemožno očakávať finančnú pomoc od niekoho, komu sme sami pomoc odopreli. Musíme si zvyknúť na skutočnosť, že za suverénne rozhodnutia sa niekedy v zahraničných vzťahoch platí. Naša armáda síce nebude (dočasne) silnejšia, ani bojaschopnejšia, ale zachovali sme sa ako zvrchovaný štát, ktorého lojalita so spojencom má svoje hranice.

19. máj 2022 04:18