Plynová kríza odhalila mnoho systémových nedostatkov v slovenskej energetike. V sobotňajšom SME priznal poučenie z nej predstaviteľ dcérskej distribučnej spoločnosti SPP. Má totiž " na papieri zoznam vecí, na ktoré sa treba zamerať a ktoré treba riešiť" . Veríme, že na ministerstve hospodárstva na túto tému založili šanón.
O diverzifikácii zdrojov plynu či prepravných ciest sa píše aj v Stratégii energetickej bezpečnosti SR -- dokument tohto rezortu z októbra 2008. Lenže zároveň sa tu konštatuje, že " nákup nórskeho plynu sa dosiaľ neuskutočnil, lebo hlavným kritériom bola menšia ekonomická efektívnosť takéhoto riešenia oproti dovozu plynu z Ruskej federácie" . A je to jasné. Nórsky plyn, presnejšie jeho podiel na celom dodávanom plyne, by bol pre našich chudákov podnikateľov drahší. Jednoducho je to v rozpore s politikou tejto vlády o udržiavaní cien energií bez ohľadu na vývoj na svetových trhoch. Pán premiér neraz zdôraznil, že pri cenách energií je dôležitá kúpna sila občanov, zdá sa, že to vzťahuje aj na podnikateľov. Preto nórsky plyn nevyhovuje ani v mraze pri zatvorenom kohútiku pod Moskvou.
Štáty EÚ kujú projekty na rôzne " streamy" , ktoré by obišli Ukrajinu, a snívajú o plynovode Nabucco. Lenže záujem Slovenska podľa toho istého dokumentu je " udržať množstvo prepraveného plynu cez naše územie" , je to vraj " prvoradým záujmom SR" . Samozrejme, veď plynári pripisujú na účty štátu polovicu z tučných dividend plus daň zo zisku skupiny SPP. Nie je to schizofrénia? Tento náš záujem je zjavne proti EÚ.
Ak by sme časť plynu dostali z inej rúry, mimo kontraktu s Gazpromom, zasa je tu problém s cenou plynu. Totiž nikto neobjasní, či sa môže podľa posledného kontraktu Gazpromu platiť za menej plynu aj úmerne menej peňazí. Je totiž známe, že zmluvy s Gazpromom majú charakter " take or pay" -- zaplatíš, aj keď neodoberieš kontrahované množstvo. Predstavitelia SPP sa nedávno vytešovali, že získali na 20 rokov 130 miliárd kubíkov plynu, teda 6,5 miliardy ročne. Vláda, hoci nerovnoprávny akcionár, neprotestovala proti objemu, ktorý je väčší ako spotreba v roku 2007.
Prerušiteľná dodávka plynu -- ďalší nástroj, ako sa vyhnúť kríze v plyne. Sú výrobné podniky, ktoré sa dopredu zaviažu, že im dodávku plynu možno prerušiť, potom ho majú lacnejší. Môže sem patriť aj chemická výroba a iní výrobcovia, ktorí si zabezpečia alternatívne palivo. V spomenutej stratégii sa spomína, či sa u nás využíva, nevedno.
Výrobné podniky, ktoré ostali bez plynu, sa už vyjadrili, že za výpadok plynu budú chcieť náhrady od plynárov. Existuje iný nástroj ako vedenie sporu -- poistenie. Poistiť sa môže odberateľ, ale aj dodávateľ. V zmienenej stratégii sa navrhuje, aby pre plynárov bolo " povinné poistenie podnikateľskej činnosti pri prevádzke distribučnej siete s cieľom úhrady škody spôsobenej nezabezpečením distribúcie plynu vplyvom poruchy..." Zhrnuté: systémových opatrení proti kríze je dosť. Sledujme teraz, či okrem zakurovania v zastaralom jadrovom reaktore dokáže niečo z nich ministerstvo hospodárstva presadiť. Ide predsa o bezpečnosť dodávok energií, alebo iba o jej cenu?
Juraj Strážnický