Po troch rokoch usilovného budovania sociálneho štátu a po precitnutí z dôsledkov krízy sa objavila požiadavka na zvýšenie daní. Teraz je problém označiť okruh daní, ktorý by sa mohol zvýšiť bez toho, aby sa tým neutlmil dopyt po takto zdanenom tovare, alebo aby to neodradilo našich živiteľov -- podnikateľov od biznisu. Minister Počiatek už naznačil, že by sa mohli zvýšiť dane z alkoholu a odvody z hazardných hier. Presnejšie chce zaviesť ročný odvod 1500 eur za jeden pokerový stôl v kasínach. Tu by sa asi našla väčšinová zhoda aj preto, že takéto dane či odvod neohrozia konzumáciu sociálneho štátu. Daň z alkoholu je spotrebná daň a svojím charakterom sa jej blíži aj odvod zo stávok, lebo závisí od vybraných peňazí od hráčov. Pri týchto daniach sa okrem príjmu do rozpočtu sleduje nejaký "vyšší cieľ" -- aby sa toľko nepil alkohol alebo aby hazard neruinoval väčšinu hráčov. Lenže v týchto komoditách zároveň platí, že výber daní či odvodu je problematický, lebo je permanentne poznačený únikom. Preto je otázne, či zvýšenie dane z alkoholu nespôsobí taký vzrast únikov, že výber sa nakoniec nezvýši.
Existuje však jeden okruh spotrebných daní, ktoré sa vyberajú pohodlne a príliš nezaťažujú konzumentov. Je to spotrebná daň z elektriny a zo zemného plynu. Väčšina firiem ani nevie, že platia spotrebnú daň z elektriny a domácnosti ju neplatia vôbec. Jej sadzba bola nedávno nastavená veľmi nízko, ale nemuselo by to tak byť. Dokazuje to príklad z Poľska, kde je každá kilowatthodina zaťažená osemkrát vyššou sadzbou ako u nás. V Rakúsku a v Nemecku je ešte vyššia, predstavuje asi 10 percent z ceny elektriny. Rekordné dane z elektriny platia Dáni, Holanďania a Švédi. V prípade Dánska spotrebná daň cenu elektriny zdvojnásobuje.
U nás sa však presadila téza, že cena elektriny má zohľadňovať kúpnu silu obyvateľov. Povedzme. Táto téza však pre podnikateľov neplatí, podnikanie nie je o kúpnej sile, ale o nákladoch. Medzi ne patria aj náklady na zamestnancov a tie sú u nás nepochybne nižšie, čo je konkurenčná výhoda pre podnikateľov. Komu by vlastne prekážala vyššia spotrebná daň z elektriny? Predovšetkým politikom, ktorí si na nezvyšovaní cien elektriny budujú popularitu. Ešte by ju odmietali akcionári firiem v odvetviach s vysokými nárokmi na spotrebu elektriny. Takéto odvetvia sa zároveň vyznačujú nízkou pridanou hodnotou a menšími nárokmi na počet aj kvalifikáciu zamestnancov.
Sme pri koreni veci. Keď už vláda nedokáže priamo podporiť vzdelanostnú ekonomiku, nech aspoň znevýhodní energeticky náročné odvetvia. Koľko by štátu prinieslo zvýšenie dane z elektriny na úroveň poľskej sadzby? Pri poľskej sadzbe za elektrinu by sa u nás vybralo takmer toľko ako pri zdanení liehu -- 5 miliárd korún, alebo inak vyjadrené, viac ako dvakrát toľko čo zo spotrebnej dane z piva.
V štáte, kde sa vláde nedarí šetriť, výrazné zdanenie elektriny, prípadne aj plynu, sa ponúka ako vhodné riešenie.
Juraj Strážnický