Centrálne banky USA, EÚ či Japonska boli nútené poskytnúť účastníkom finančného trhu krátkodobé pôžičky, aby stlačili stúpajúce úrokové miery. Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka napumpovali do finančných trhov 154 mld. USD. Tento nezvyčajný krok nasledoval po tom, ako šesť amerických hedžových fondov prišlo o všetky peniaze a BNP Paribas zmrazila finančné prostriedky svojich troch fondov, ktoré investovali do problémových cenných papierov krytých rizikovými hypotékami.
Problémy s cennými papiermi krytými hypotékami v USA si už začiatkom tohto roku všimli americkí ekonómovia Joseph Mason a Joshua Rosner. Študovali súvislosti medzi množstvom vydaných cenných papierov CDO (collateralized debt obligations) a MBS (mortgage-backed securities). CDO sú kryté rôznymi typmi dlhových cenných papierov, napríklad podnikmi, úvermi bánk, sekuritizáciou, teda premenou na cenné papiere iných dlhových nástrojov. MBS sú kryté hypotékami.
Americkí výskumníci prišli k záveru, že zmeny vo financovaní hypotekárnych úverov viedli k podceneniu rizík. Ináč povedané, keď boli nízke úrokové miery a znížili sa zisky komerčných bánk, začali sprostredkovane cez iné inštitúcie poskytovať hypotekárne úvery aj tým, ktorým by za normálnych okolností nepožičali ani len na chladničku. Súkromní sprostredkovatelia poskytujúci hypotekárne úvery rizikovým klientom vydali celkovo cenné papiere v hodnote 2 biliónov dolárov. Nie je to malá suma.
Prvý signál krízy prišiel 12. marca 2007, keď prudko klesli akcie firmy New Century Financial Corp. Vedenie Newyorskej burzy cenných papierov rozhodlo, že s akciami firmy sa nebude obchodovať. Začalo sa hovoriť, že problémy firiem poskytujúcich hypotéky nespoľahlivým klientom sa rozšíria na celý finančný sektor.
Ešte nedávno guvernér Fedu Ben Bernanke a výkonný riaditeľ oddelenia investičného bankovníctva Merrill Lynch Stanley O'Neal podcenili riziká spojené s infekciou nesplácaných hypoték. Tá prepukla do choroby. Jediným, kto varoval, bol Alan Greenspan. To, čo sa deje na finančných trhoch, sa pravidelne opakuje. Ak v určitom segmente aktív dochádza k veľkej expanzii, zvyšuje sa ponuka peňazí, ktorá stimuluje dopyt po aktívach, ceny aktív sa postupe nafukujú tak, že vznikne bublina.
Súčasné problémy sa nepodobajú na obyčajnú paniku, ktorá je pri korekcii trhu, teda pri znížení cien finančných aktív. To, čo sa deje na finančných trhoch, pomáha pochopiť teória amerického ekonóma Hymana Minského. Tento americký ekonóm analyzoval vplyv bankovej činnosti na ceny aktív. Keď sa produkuje veľa peňazí, teda poskytuje sa veľa úverov a ekonomická situácia je stabilná, investori si prestávajú všímať riziká a požičiavajú si čoraz viac. Na trh vstupujú davy investorov, ktorí sa snažia zarobiť nie vlastnými, ale požičanými peniazmi. Banky im v tom napomáhajú pôžičkami. Aby nezbankrotovali, ceny aktív by mali stále stúpať. To sa však nikdy nestane.
Proces je cyklický. V jednom momente, teda na vrchole cyklu, jednoducho všetko klesne. Investori začnú byť opatrnejší. Tak je to až do ďalšieho obdobia prekvitania a iracionálneho úverovania v čase úverového boomu. Tento mechanizmus dobre vysvetľuje pád kapitálových trhov koncom osemdesiatych rokov minulého storočia a na prelome tisícročí.
Krach amerického trhu nehnuteľností sa rozšíri na ostatnú ekonomiku cez dva kanály. Prvým budú finančné trhy. V Európe sa prejavia najmä v menších komerčných bankách, ktoré nakúpili problematické cenné papiere. Kríza môže viesť k zníženiu spotrebiteľských výdavkov a investícií, prípadne k recesii americkej ekonomiky. Poskytovanie hypoték spojené s poľovačkou na klientov, ich poskytovanie komukoľvek a bez akýchkoľvek obmedzení, dorazili aj na Slovensko. Raz prinesie svoje ovocie. Len aby nebolo kyslé. Našťastie, komerčné banky na Slovensku patria súkromným investorom.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca