Výrobcovi kuželíkových ložísk pre automobilový a traktorový priemysel ZVL Auto, s. r. o., Prešov, sa v apríli 2003 podarilo splatiť záväzok voči bankám v objeme 110 mil. Sk. Úver v tejto výške si firma zobrala v roku 1996 na emitovanie dlhopisov, ktoré boli použité na sanáciu záväzkov z rokov 1988 až 1993. Tie sa mali použiť na rozsiahlu investičnú akciu, ktorá sa však nezrealizovala. Od septembra 2001 do apríla tohto roku firma zaplatila z vlastných zdrojov 110 mil. Sk plus ďalších 80 mil. Sk na úrokoch. Vo vlastných zdrojoch sú prostredníctvom zvýšenia základného imania zahrnuté i prostriedky od 100-percentného vlastníka, spoločnosti ZVL Italia. Len za prvé 4 mesiace roku 2003 smerovalo na zaplatenie 57 mil. Sk. Na porovnanie, priemerný mesačný obrat firmy sa podľa informácie generálneho riaditeľa firmy ZVL Auto, s. r. o., Prešov, Miloslava Vysokého pohybuje na úrovni 35 mil. Sk.
Zarážajúcim je preto pre neho rozhodnutie materskej banky, ktorá po 10-ročnej spolupráci a ktorej po splatení záväzkov neostali nič dlžní, uznala, že ZVL Auto nie je dôveryhodná firma a odmietla s ňou naďalej spolupracovať. Na Slovensku sme si zvykli, že dlžník je vo výhode a potrebné je zodrať toho, kto spláca. Situácia je dnes taká, že spoločnosť ZVL Auto ešte nikdy nebola taká likvidná ako teraz, ale zároveň sa môže stať, že bude zlikvidovaná. Len preto, lebo sme slušní. Toto firme rozhodne nehrozí, prekonala však vrchol kritického obdobia, zdôraznil riaditeľ.
Poznamenal, že vo finančnej oblasti sa síce momentálne "zasekli", ale výrobu to výrazne neovplyvnilo. Dosiahnuté výsledky v objeme tržieb sa pohybovali na úrovni predchádzajúceho roka. Aj keď daný objem finančných prostriedkov dnes vo firme chýba, darí sa jej naďalej udržať výrobu z tržieb, ktoré naďalej prichádzajú a ktoré už nie je potrebné šetriť na splácanie dlhov.
Podľa jeho názoru je pozoruhodné, že kým v roku 1996, keď bola firma nelikvidná a mala i ďalšie záväzky v objeme asi 80 mil. Sk, bez problémov získali ďalší úver v objeme 110 mil. Sk. Dnes, keď nemá takmer žiadne záväzky, má firma problém získať prevádzkový úver. "Logistika výrobného procesu od objednania materiálu až po zaplatenie za ložisko je 180 dní -- polrok. Na to predsa musí existovať prevádzkový úver," argumentuje ďalej.
Riaditeľ Vysoký, ako sám o sebe hovorí, je "známy kritik centralizmu". Čo sa týka štýlu poskytovania úverov na regionálnych pobočkách, zvlášť. Je známy fakt, že regionálne pobočky bez centrály neposkytujú žiadne úvery. Pritom ústredie banky nepozná danú firmu tak, ako v jej regionálnej pobočke. "Pátral som, ako je to v Európskej únii. Aj tam existujú regionálne pobočky, ale s vyššími kompetenciami. Potom sa ťažko dá hovoriť o nejakom regionálnom rozvoji. Ak sa firma chce podieľať na rozvoji regiónu, v ktorom pôsobí, svoje nezastupiteľné miesto musí mať i príslušná pobočka banky, s ktorou spolupracuje. Myslím si, že informácia medzi regionálnou pobočkou a ústredím banky zrejme nefunguje. Inak by v ústredí poznali i ďalšie naše aktivity, ktorými sa snažíme pomáhať danému regiónu a v minulosti i samotnej banke," tvrdí Vysoký.
Aj keď spolupráca s materskou bankou sa prerušila, Vysoký verí v prípadnú dohodu s bankou, ktorá by im čiastočne pomohla splatiť dlhopisy reštrukturalizáciou na nový úver. Je tiež presvedčený, že sa firme podarí nájsť banku, ktorá ju bude komplexne financovať. Znamená to, že ostávajúcich 40 mil. Sk starého úveru reštrukturalizuje na nový úver, ale predovšetkým, že im poskytne normálny prevádzkový úver. Uvedomuje si, že pre banku je to síce vyššie riziko, ale na druhej strane sa tým pre obe strany zjednoduší proces financovania.
StoryEditor